Píše sa rok 2007, mesiac Október a deň 4.

Takto pred rokom sme opúšťali svoje rodisko, svoj domov, svoje rodiny, kamarátov, svojich vlkov a mačky…

Jeden rok utiekol ako voda. Na jednej strane je to relatívne krátky čas a na druhej… neuveriteľne dlhý. 365 dní, 8760 hodín, 525 600 minút kde každú sekundu sa niečo udeje… Prešli sme toho relatívne dosť, zažili veľmi veľa, možno viac ako budeme schopní niekomu povedať, či napísať. Na našej ceste sme zažili hlavne slnečné dni, ale aj daždivé dni, niekedy svietilo slnko a pršalo zároveň, také boli aj naše pocity a nálady, naše zážitky a skúsenosti. A keďže slnko ráno vždy vyjde, tešíme sa z každého dňa na našej ceste, nech prinesie čokoľvek… lebo aj škaredý deň ma svoje čaro a treba sa z neho vedieť tešiť a možno aj poučiť :).

Nezabúdame odkiaľ sme prišli… Petržalka a Karlovka rulez ! :) ani na to, kto stojí na našej strane cesty.

Takto pred rokom sme ráno stáli na Furdekovej a lúčili sa s rodinou, obe mamdy stáli so slzami v očiach a dali nám posledné požehnanie pred cestou.

Pamätáme tiež kto prišiel:

• člen rodinného klanu Monsignore Maťo, ktorý prežíva so mnou, s nami, každú „cestu“, cestu, či expedíciu… :) Respect!
• člen posvätného tria, člen klanu, vlk Cigi, dal nám tučné zbohom, aby sa k nám mohol opäť pridať – 5.Novembra v Kambodži – vidíme sa tam brácho ;).

Vieme, že nás doma podporujú a my ich:

• Petržálsky klan vlkov: Ifa, Bombo, P€dri, Cigi, Miki, Cuco, Rastik, Hordo…
• Fight Club: Msg Maťo, Msg Erick, Msg Peťo…
• Friends: vYctor, ROMAN a Andri, SupeRoMan, BalecStarec, Rudie a Cíferský kráľ, Sangria, Maťo-šenkvice… a mnoho ďalších :)

Po roku teda otáčame cestu smer Domov… ale predtým, chceme ešte zažiť pár dobrodružstiev, pozrieť sa na miesta kam sa už možno nedostaneme a nájsť nejaké tie životné pravdy a odpovede…

Vieme, že to nebude ľahké, a po ceste sa toho budeme musieť veľa naučiť, ale jedno už vieme a to, že problém nájdenia odpovedí na nezodpovedané otázky tkvie v nájdení otázok na tieto nevypovedané odpovede. ;)

Btw: „Keď naprší a uschne“ nie je hlúposť, ale fakt, ktorý sa môže stať a ktorý sme zažili :).

Takže… ak si prišiel až sem, tak je čas opäť ísť… :)

Nakoniec sa nám predsa len podarilo dať všetky fotky z Nového Zélandu dohromady, pretriediť ich, spraviť výbery a z výberov výbery atď… :)

Ako sme sa mali, čo sme robili a hlavne čo videli a vnímali si môžeš pozrieť v prvej foto-sérii. Fotky nakoniec toho možno povedia viac ako sa dá napísať…

Fotky:
Boardovačka – Nový Zéland – časť 1
Boardovačka – Nový Zéland – časť 2

Nejde o žiaden koniec a ani o nový začiatok. Skôr by som povedal, že ide o prirodzený vývoj, posun alebo plynulé pokračovanie v načatej ceste…

Takže konečne zmena… asi pred dvoma mesiacmi som konečne pristúpil k tomu, čo som odkladal veľmi dlho. Ako môžeš vidieť, tak áno, je to z brusu nová stránka. Tá predošlá si už odslúžila svoje a preto prišiel čas vybudovať jej druhú verziu postavenú na úplne novom základe.

Táto verzia prináša väčšie obrázky, väčšie videá, viac možností, väčší komfort, viac zážitkov a viac radosti…

Čo je tu teda vlastne nové:

• dizajn :);
• možnosť registrácie a pridávania textov, fotiek, vlastných videí, YouTube videí, vlastných flashov, flashov z iných stránok a pod…;
• kompletná správa vlastných príspevkov;
• tvoj vlastný profil;
• po prihlásení nemusíš nikde vypisovať svoj nick ani verifikačný kód;
• ochrana proti spamu (verifikačný kód);
• technologické zmeny, ktoré aj tak nikoho nezaujímajú :) – napr. žiadne tabuľky ;).

Enjoy

Pred dvoma týždňami v nedeľu sme sa vrátili z 9 dňovej boardovačky na Novom Zealande. Let smerom tam prebehol veľmi hladko, niet ani divu, tuším som z neho väčšinu prespal :). Tak či onak prvé el košte z NZ hôr sme videli už z lietadla a veru bolo sa na čo pozerať.

Po pristáti nás čakalo úradovanie auta a obrovský nákup potravy na celý týždeň. Samozrejme sme si kúpili aj čo to na zahasenie smädu :). Predsa len sme šli na boardovačku a tá sa bez kvalitnej fľaštičky predsa nemôže ani začať ani skončiť, no ne ? ;).

Podvečer sme dorazili do Methvenu, ktorý je asi 10km od kopca kam sme takmer každé ráno vyrážali zdolávať zasnežené svahy. Ubytko bolo nad moje očakávania, dostatočné priestranné, vonku trampolína, kvalitné trávnaté tenisové ihrisko a hlavne okrúhly bazénik s horúcou vodou.

Ešte, že sme si zbalili plavky :), v ktorých sme pod rúškom tmy krytí teplotou tesne nad nulou prebiehali s pohárikom v ruke smer horúci kúpel. Snáď nás nik nevidel a hlavne nepočul ;) hehe. Tak či onak bolo veselo a snáď aspoň jedna foto bude vhodná na zverejnenie :).

Ale späť ku krásam tejto vzdialenej krajiny. Musím povedať, že Nový Zealand bol pre mňa veľkým prekvapením v tom najlepšom zmysle. Čo to som o ňom čítal a videl aj kopec rôznych fotiek, počul rôzne rozprávania… ale fakt je ten, že realita bola ďaleko lepšia a hlavne krajšia.

Ak si budeš pozerať fotky a budú sa ti páčiť, tak ver, že v skutočnosti je to tam ďaleko krajšie :). Problém Nového Zealndu je, že sa nedá nafotiť v reálnej kráse. Takže… treba sa tam len vybrať a pozrieť si ho na vlastné oči.

Inak aby bolo jasné kde sme to presne boli, tak boli sme na južnom ostrove pri meste Christchurch. Asi 150km odtiaľ je malé mestečko Methven, pri ktorom je kopec Mt Hutt (2180m). A práve na ten sme každé ráno vyrážali za snehom a boardovaním. Počasie nám maximálne vyšlo a vraj sme mali veľké šťastie. Pretože vraj tam bývajú dosť často búrky, silný vietor a pod., kvôli čomu býva aspoň 2 krát do týždňa celý areál uzavretý.

Celých 9 dní nám však svietilo slniečko, obloha bola modrejšia ako kdekoľvek inde a všetko naokolo bolo zelené a posypané bielymi ovečkami, kravičkami a srnkami… Sneh bol len od cca 1000m vyššie, kde bola teplota +-0 stupňov a dole bolo okolo +20 (večer tesne nad nulou). Úplny raj na Zemi :).

Na svahoch sme sa samozrejme vybláznili ako sa patrí. Začali sme najprv len tak zľahka, aby sme zistili či to ešte vieme… a keďže nám to veru šlo :), tak sme si to užívali pri každej jazde a každom jumpe… Hehe konečne som sa naučil trochu jumpovať na snowboarde ;), nedávam síce žiadne 360tky (zatial), ale lietanie vzduchom mi už celkom ide. Nie že by mi lietanie predtým nešlo hehehe kto si pamätá môj prvý jump zachytený na videu vie o čom hovorím ;).

Anyway, boardovacie podmienky tam naozaj boli na vysokej úrovni, bolo dostatok rôznych rámp, rejlov, jumpov a prirodzených miest na robenie pakárni. Takže srandy sme si užili kopec. Síce sme domov prišli podaktorí s narazenými ramenami a zápästiami, s modrinami na zadku, ale to patrí k tomu :). Aspoň vieme, že sme tam naozaj boli a že zem je tam tvrdá ako všade inde :).

Teraz sme už zase späť v Sydney a žijeme tu náš (ne)reálny život. Chcel som napísať, že sme späť v reálnom živote, ale to už ani neviem čo je :) – chvála bohu. Tož čaká nás ešte pár týždňov tvrdej práce, treba ešte ušetriť zopár mrzkých dolárov a potom… Potom pokračujeme v ceste ďalej…

Cestovné plány sú veľké, ale pozitívne je, že kamkoľvek sa pohneme, tak to bude stále bližšie domov :). Avšak nemení to nič na tom, že Nový Zealand pre nás stále ostáva neprebádaným kontinentom a budeme sa tam musieť skôr či neskôr vrátiť. Teraz aspoň vieme, že sa to naozaj vyplatí…

Tak a konečne je to tu. Po takmer roku čakania sme sa dočkali a prišiel čas zbaliť handry, hrubé ponožky, rukavice, čapicu, šál, pyžamko a svetrík s velkým sobom alebo s iným oldschoolovym vzorom…

Sme ready vyraziť na Nový Zéland a okúsiť lyžiarské strediská a hlavne kvalitu zjazdoviek a snehu. Ruksaky napchaté po vrch su pripravené a opreté o stenu a nás čaká nedočkavý 5,5 hodinový spánok pred cestou na letisko. Po tom to už všetko pôjde rýchlo… lietadlo, pár hodin srandy, pristátie a pravá Zima, sneh a mráz :). Pomaly sme už aj zabudli na to aké to je… ale verím, že pri stavbe prvého snehuliaka si naše telá spomenú a prestanú sa obávať zimy :).

Tak či onak skypassy máme zabookované a ujo lanovkár sa veru má čoho obávať :). Na mieste vyúradujeme nejaké dosky, kvalitné namazané a pustíme sa do drvenia svahov ako sa patrí :). Mazať treba a nie len dosky :), nech nám nie je zima :).

Čo viac si môžeme želať? Snáď len veľa snehu, riadnu zimu a kvalitnú dosku… a niečo tuhuo nech nám je veselo :).

Checkuj linky:

• Mt Hutt Webcam
• Mt Hutt Info

„Cesta bez konca“ stále pokračuje a zdá sa, že len tak ľahko neskončí – vďaka bohu :).

Pred pár týždňami prišiel pocit, s ktorým sme si nevedeli dať rady a tiež nevedeli aký má význam. Sadli sme si v škole na zem a na miesto Khung Fu sme sa opreli ostenu a rozhodli sa prísť tomu na zmysel. Minúty plynuli a pocit rástol ako nafukovací balón, až nakoniec praskol… Vymenili sme si pohlady a bez ďalších slov nám to bolo jasné… je čas ísť.

Kompletne pohltení sme začali vymýšlať, ktorým smerom sa vydať, kedy, ako, kam, na ako dlho atď… Za každou otázkou sa vynárali ďalšie a ďalšie, ktoré ako parazity vyjedali negatívne pocity a vytrhávali nás zo stereotypu, zo všedných povinností a slepé úzke ulice v naších hlavách sa menili na široké bulvári bez konca.

Nakoniec sme tento pocit nechali pár dni odležať a čakali sme či táto navarená kaša vychladne :) pred tým ako ju budeme jesť. Po pár dňoch však každá myšlienka na cestu prinášala radosť a bolo jasné, že pozitívny vietor v plachtách máme… bolo teda rozhodnuté a pocit, ktorý nás pritiahol sem za objavovaním nepoznaného nás teraz odtialto ťahá na iné miesta a s úplnou vážnostou prišiel čas v ceste pokračovať.

…

Túto časť cesty môžeme volať „Cesta za domovom“, pretože opustením Austrálie začne naša cesta späť domov na Slovensko.

Samozrejme neodchádzame hneď zajtra a ani budúci týždeň nie. Predsalen je tu stále čo robiť, kam ísť, čo úžívať atď… Ale tak či onak, termín začiatku novej cesty je nakoniec stanovený a spečatený letenkami s dátumom odletu 05. Novembra 2007. Čo je btw 1 rok a 3 dni po tom ako sme tu v Austrálii pristáli a presne 1 rok 1 mesiac a 1 deň po tom ako sme odleteli zo Slovenska (hm haluz, to som si uvedomil až teraz, tak snáď nám to prinesie šťastie :)).

A aký je vlastne plán cesty a kto je členom expedície? Po malom motaní sa Austrálskym outbackom odlietame 05. Novembra z Perthu do Phnom Penh, hlavného mesta Kamboďže, kďe sa k nám prípaja brácho Rane, stály člen posvätného expedičného tria šíriaceho Mier a Lásku na tejto planéte :). Naše miesto stretnutia je naplánované o 10:30 v Phnom Penh na letisku, kde Rane pristáva o 20 minút skôr ako My (Indi a Ja)! :).

V Kamboďži by sme chceli navštíviť múzeum Červenýh kmérov, zažiť plavbu cez obrovské jazero a navštiviť chrám Ankor Wat. S Kamboďže potom prejsť do Vietnamu, kde rozhodne treba ísť omrknúť deltu Mekongu, navštíviť Ho-Chi-Minove mesto (Saigon) (btw Haanova bola predtým Ho-Či-Minova :)), nádherné vietnamské pláže, na severe hory a hlavné mesto HaNoi. Z Vietnamu by sme chceli ísť do Čínskej ľudovej republiky, kde je toho k videniu veľmi vela… ale cieľ je prejsť východnou časťou na sever do Pekingu a ísť omrknúť Veľký Čínsky Múr a stredom prejsť opäť na juh (po ceste omrknúť pandy a najväčšiu budhovu sochu) a dostať sa do hlavného mesta Tibetu, Lhasa. Odtial ďalej prejsť do Nepálu, rodiska a jadra naších cestovných pohnútok, kde je toho ešte veľa na objavovanie… Nakoniec z Nepálu letieť domov na Slovensko…

Toľko teda hrubý náčrt plánovanej cesty. Je treba toho ešte veľmi veľa naplánovať, pripraviť a vybaviť. No a ako to všetko naozaj bude, kedy a kam sa dostaneme a kam nie, odkial a kedy nakoniec poletíme domov na Slovensko… To všetko ukáže čas.