Na cestách » MotoTour Rumunsko 2013

Rumunsko 2013: Prvé dni na cestách

02.02.2014 17:22:27

Pred touto cestou som si zaobstaral parádny zadný kufrík. To aby som sa mal kam zbaliť, pretože Iwko si určite zbalí 4 mikiny, Maťa večerné šaty s lodičkami a pre môj smoking v Iwkových kufríkoch, tak ako minule, už nezostane miesto :).

Ideálny čas na montáž kufríku a pripojenia brzdového svetla je večer pred odchodom a za tmy. Veď pod tlakom to ide vždy „od ruky“ :). Nuž ešteže sme na to boli dvaja a s prehľadom sme boli pred polnocou hotoví :).

Ráno nám už nestálo nič v ceste, brzdové svetlo svieti, veci zbalené, môžme vyraziť… Na dnes sme mali v pláne prechod cez rozpálené maďarské kukuričné polia, vyhnúť sa horám, kopcom i nebezpečným zákrutám sa nám úspešne darilo :). Bezpečne sme dorazili k hraniciam, hurá Rumunsko :). Dnešnú jazdu sme ukončili v meste Oradea, ubytko za dvacku v centre mesta bolo super, dostal som aj zľavu za kúpeľňu bez svetla :).

Po osviežujúcej sprche sme hladní vyrazili obzrieť mesto a zohnať niečo pod zub. Prešli sme pár ulíc, mostíkom cez rieku a ocitli sme sa v strede mestského LIDL festivalu :). Prišli sme práve včas, pódium, muzika, plno ľudí, kopec stánkov s jedlom a pitím. Po rýchlom zoznámení sa s prostredím, sme už stáli v rade a objednávali Mici (grilovaný šúlok mletého mäsa) a pivko. Ohúrení cenou sme o chvíľu stáli opäť v rade a dopĺňali zásobu, pitný režim je dôležitý :). Cena pivka bola asi 50centov, tak sme ním museli vyvážiť cenu jedla :). Úžasné, konečne sme mali pocit, že dostávame dostatočnú protihodnotu za svoj keš :).

Druhý deň

Včerajší fest našťastie ukončili v rozumnom čase a my sme sa pobrali slušne spať :). Ráno sme osedlali motorky, nakúpili vodu a nejaké dobroty a vyrazili smer Sibiu.

Sibiu je turistickým uzlom alebo bránou k pohoriu Fagaraš a všetkému čo sa v okolí nachádza. Centrálna poloha mesta je úplne ideálna. Ale my tu nie sme kvôli mestu, ale kvôli prírode, horám a cestám v nich.

Celý deň sme sa tralákali rôznymi cestami, kvalita povrchu šla od deviatim k piatim a priemerku sme mali niekde okolo 30–40 km/h. Našťastie cesta prechádzala peknou prírodou, takže to nebola žiadna tragédia.

Podvečer sme dorazili do Sibiu a na dohľad sme mali Fagaraš, tam niekde na nás už čaká ukrytý Transfagarašan, jedna z TOP ciest v Rumunsku a celej Európe.

V meste sme zostať nechceli a vyrazili sme hľadať ubytko niekde bližšie k horám, ktoré by napĺňalo naše romantické predstavy o strašidelných babičkách a príbehoch o upíroch :).

Po pár kilometroch sme zopár alternatív našli, ale stále to nebolo ono. Nakoniec sme sa vydali za šípkou na bočnú cestu, ktorá nás územím nikoho doviedla do malej dedinky na úpätí lesa – Talmacel. Prišli sme k domu s veľkou bránou a zabúchali na dvere. O chvíľu sa dvere otvorili a pohostinná gazdiná nás vítala s otvorenou náručou :). Pýtala sa či máme rezerváciu, samozrejme, že nemáme… na naše prekvapenie, je to tu dosť vybookované, ale teta predsa len vymyslela ako nás prichýliť. Iwko s Maťou šup do hladomorne a mňa do komnaty vo veži k plavovlasej princeznej :).

Ubytko na alpskej úrovni sa nam páčilo, tetušku sme opáčili a údílovali cenu k obojstrannej spokojnosti :). Izbietka za dákych 25 euričiek s bohatými raňajkami, pri ktorých sa nosí na stôl kým sa nebuchne po stole, že už naozaj stačí :).

Večer nás čakala honosná, varená samotnou gazdinou a taktiež džbánik prvotriednej domácej slivovice od gazdu, pohostinnosť, ktorá sa nepatrí odmietnuť.

Tretí deň

Talmacul sa stal našim útočiskom odkiaľ sme sa rozhodli podnikať výpravy po okolí. Na dnes sme si naplánovali prejsť a zdolať slávnu cestu Transfagarašan.

Ráno sme si dali super raňajky a drobný oddych. Nemusíme sa baliť a na cestu vyrážame na ľahko. Na benzínke tankujeme plnú nádrž, nech sa v kopcoch nemusíme obmedzovať s plynom :).

Pár kilometrov nás cesta vedie popri pohoriu až po odbočku, ktorá ide kolmo k horám. Úvod je príjemný, jemne zvlnený, zákruta za zákrutou nás privádza do stále strmejšieho kopca a nakoniec sa pred nami ukazuje cesta a so zákrutami v plnej svojej kráse, hurááá presne pre toto sme sem šli :).

Jazdu sme si parádne užili, dali pár foto a šup na kopec, kde je pekné jazero a super výhľad. Btw ide sem aj lanovka, nabudúce ;).

Po pauzičke prechádzame tunelom na druhú stranu pohoria a nádhernou cestou tisícich zákrut schádzame až k najväčšej rumunskej vodnej elektrárni s mega priehradou, ktorou vytvorili obrovské horské jazero Vidraru.

Vzdali sme hold tomuto veľdielu pod patronátom samotného Prometea a vydali sme sa na jazdu späť hore Transfagaraši­nou :).

Zákrut je tu fakt parádne veľa, cesta je takmer bez roviniek a prechádza z vlny do vlny… asfalt nie je ešte vymenení po celej dĺžke, ale za dva roky tu spravili kus práce a obnovili podstatnú časť tejto cesty, ktorá pred tým bola sama diera.

Celodenná jazda zákrutami hore dole, hore dole dá veru riadne zabrať, na konci sme sa museli na chvíľu ukotviť priamo o zem, lebo všetko sa nám v hlavách stále vlnilo :). No nič, túto spleť mozgových zákrut treba zrovnať, ideálne domácou slivkovou medicínou, takže na zdravie :).

Los fotos: Romania: z BA na Fagaraš

   Stránka 1 z 1    

Zápisky

Pozri si Fotky z cesty

Romania: z BA na Fagaraš