Prave sa nachadzame opat v Phnom Penh – hlavnom meste. Posledych par dni sme vsak stravili na juhu tejto krasnej krajiny v meste Sihanuokville, kam sme sa dostali po 11 hodinach jazdy autobusom zo Siam Reap.

Do Sihanuokville sme dorazili podvecer a na nase prekvapenie dost vela guesthousov bolo plnych a nemali pre nasu trojclennu vypravu ziadnu celu s postelou :). Nakoniec po malom nocnom bludeni touto dierou v bezprostrednej blizkosti Juhocinskeho mora, sme zapadli do guesthouse, ktory niesol nazov Family. Vydilovali sme good price za slusnu izbu s hot shower a miestni nas za odmenu este pozvali na oslavu narodenin. Stoli v miestnej outdoorovej restauracii sa prehibali pod taniermi plnymi jedal a dzbanmi capovaneho piva. A to si nerobim srandu! :)

Prijali sme pozvanie ku stolu, tak ako sa na miestne pomeri slusi a patri a zasadli sme medzi miestnych. Ako sa ukazalo spolocnost nam robili miestny fucking taxi driver, fuckin tuk-tuk driver a policajt :). Vsetci v dobrej nalade z pivneho opojenia :) si snami pripijali s usmevom na tvari a my sme sa hladni pustili do specialit stola. Beef curry s ryzovymi noodles, varene krevety, zeleninove salaty, masove gulky a rozne ine jedla… Vsetko sme to kvalitne prekladali pivkom Ankgor z miestneho pivovaru :) a zapojili sme sa do nepolitickych a neobchodnych veselych debat nasich spolocnikov :).

Po niekolkych dzbanoch svetleho moku sa ukazalo, ze narodeniny oslavuje asi 8 rocne kambodzske dievcatko :) a nie majitel guesthousu (inak american), ako sme sa milne domnievali hehe :). Tak ci onak na znak deckej oslavi boli nase hlavy pomazane tortou :) a miestni sa pustili to zhavej tortovacky. Torta sa velmi nekonzumovala, skor natierala na hlavy, tricka ci nohavice vsetkych naokolo :). Samozrejme vsetko doprevadzala muzika, prskavky a dobra nalada :).

Nasledujuci den sme racej stravili v bezbeci lehatka na pieskovej plazi a konzumaciou ovocia :). Musim povedat, ze kambocske plaze stoja za to. Lacne a pekne, sluzby na urovni… :) Medzi lehatkami sa pohybuju male deti predavajuce rozne naramky, obrazky a ovocie. Tiez rozni zobraci bez ruk, noh alebo slepi… A tiez zeny, ktore ti za par dolarov oskrabkaju zltu patu, ostrihaju nechty na rukach ci nohach, vydepiluju zenske nohy alebo muzske chrbty !! :) Co si viac mozeme clovek na dovolenke priat? :)

Dalsiu noc sme sa oslavam a alkoholu racej vyhli, aby sme na dalsi den mohli vyrazit za ostrovmi a snorchlovanim. Za 10 americkych dolarov, sme dostali ranajky, plavbu lodou, obed a anglicky hovoriaceho sprievodcu. Ten nas zobral na Bamboo ostrov do uplne noveho rezortu, ktory este nie je v ziadnej knizke. Vznikol totiz pred 4 tyzdnami :), takze sme boli jedny z prvych navstevnikov :). Celkovo je tu vsetko v rozvoji a o par rokov toto miesto bude uplne ine. Pravdepodobne sa zmeni na dovolenkovu destinaciu podobnu tym v Thajsku a zmyznu vsetky neobyvane pieskove plaze ci ostrovy… Mame stastie, ze sme to este mohli vidiet este pred prichadzajucou zmenou…

No ale ako som uz vravel na zaciatku. Prave sme v Phnom Penh a zajtra rano uz vyrazame do Vietnamu. V ruksaku uz mame tickety na slow boat, ktora nas po Mekongu dostane cez Kambozsko-Vietnamsku hranicu.

Zbohom Kambodza…

Tak sme sa z Phnom Penh uspesne dostali do Siam Reap, cesta ani nebola az taka hrozna ako sme cakali :) Autobus klimatizovany, vela miesta na nohy, ani vela ludi s nami necestovalo, takze to bola pohodicka. Vo stvrtok vecer sme uspesne dorazili sem a pohladali nas Millenium Guesthouse, len 5 USD za noc, co vobec nie je zle:) Hned na druhy den sme si zicli bajky od chalanka v nasom hoteli na recepcii a vyrazili obzerat Angkor Wat! Inak keby nahodou niekto mal problem identifikovat, co to je, tak to je najvacsi chramovy komplex na svete, cele z 11.-12. storocia postavene Angkorskymi panovnikmi. V istom obdobi to cele zarastlo dzunglou a Indovia sa o par storoci neskor rozhodli, ze to vydoluju z pralesa spat…tak pouzili vseliake cistiace prostriedky (niektore z nich dost toxicke, znicili toho dost) a Angkor Wat je opat pristupny:) Aktivizuje sa tam aj dost vela japonskych organizacii, ktore platia renovovanie jednotlivych chramov…to nas dost prekvapilo.

Ako prvy sme samozrejme poobzerali a pofotili samotny Angkor Wat, najznamejsi zo vsetkych chramov. Je az neuveritelne, co ludia dokazali postavit…krasne, monumentalne…chvi­lami sme stracali rec:) Behali sme po ruinach, snazili sa vyhnut davu turistov…Ako dalsi sme navstivili na nasich skvelych bicykloch bez prevodov Ta Phrom, alias Tomb Raider Wat:) Tam po ruinach behala Lara Croft… Cesta domov po zotmeni nebolo ziadne labuzo, premavka ako do Bratislavy v nedelu vecer…same motorky, cyklisti, auta, nakladne auta, do polovice cesty ani lampy nesvietili takze sme sli potme…no pravdupovediac sme boli celkom radi, ked sme dorazili domov zivi a zdravi. Hned sme sa vybrali na lov vecere – miestna kuchyna je naozaj lahodna, kazdy z nas si uz vybral svoje oblubene jedlo:) Vacsinou su to ryby(ja a Cigi), Petovi samozrejme chuti najviac kuracie alebo hovadzie na akykolvek sposob:))

Dalsi den sme tiez prebajkovali, obzreli sme zvysok bajkom dosazitelnych chramov, dali sme si ovocny obed na ruinach…cista pohoda:) V nedelu sme boli donuteni ist tuk-tukom, lebo Banteay Srei Wat je asi 38 km od Siam Reap, to by sa nam asi na bajkoch nepodarilo…:( Ale tuk-tuk bol v pohode, 15 USD nas to stalo dokopy, zobral nas aj na dalsie 2 chramy, co sme este nevideli…a potom sme uz chramovania mali naozaj dost…

Inak cesta tuk-tukom je velmi prijemna, vacsinou ide celkom znesitelnou rychlostou, cize stihame aj obzerat okolity zivot kambodzanov…ako napr. deti na obrovskych bicykloch, alebo deti hrajuce sa hru podobnu hekisu, alebo miestne zeny predavajuce vsetko, co sa len da…:)) Vodne byvoly su tu tiez dost rozsirene, valaju sa vo vode…krasny pohlad:)

Toz chramy mame za sebou, dnes sme si od nich poriadne oddychli. Vybrali sme sa do floating village, cize dediny plavajucej na vode, asi 11 km od Siam Reap. Odvoz sme vybavili od chalanka na hoteli, on a este jeden jeho kamos nas zobrali na motorkach, Cigi a kamos isli na jednej, a Peto a ja s hotelovym bossom na druhej:)) Najskor som bola trochu nedoverciva voci miestnemu vozidlu, ale domaci sa ukazali ako moto-majstri a cesta bola fakt v pohode, pohodlna, bezpecna a funny:)

Pred vstupom do floating village sme si museli kupit listok, ktory stoji 15USD. My sme vsak chceli vidiet este aj zatopeny lesa dedinu vedla neho, to vsak je dost daleko od floating village…skratka problem, lebo niekedy si aj v Kambodzi zapytaju nehorazne sumy a tu nie je take lahke zjednavat ako v Thajsku, Laose alebo Nepale!!! Nakoniec sme vsak bossa dako ukecali, aby nam predal listok za 30 USD/osoba s tym, ze uvidime vsetko, co sa len da:)) Nijako specialny deal, par dni asi budeme na bananoch…ale ked uz sme tu, tak by bolo blbe to obist a nevidiet.....

V pristave sme nasadli na nasu lodku, len my 3, nas chalanko z hotela (ten bol rad, ze ma konecne vylet) a vodic a vydali sa za tajomstvom zaplaveneho lesa:) Inak cele sa to nachadza na brehoch obrovskeho jazera Tonle Sap, ktore sa taha od Siam Reap skoro az po Phnom Penh, cca 280 km na dlzku…nedovideli sme ani na jeden breh! Lodka sa predierala vseliakymi leknami a plavali sme okolo stromov (zaplavenych), az sme sa dostali ku zaplavenemu lesu, presadli sme na mensiu lodku a hor sa do lesa:) Na nase velke pocudovanie sme videli aj krokodilov, ti vsak boli nastastie zavreti za drevenymi doskami…a vraj neziju tu v jazere, ale miestni ich sem vozia odniekial ako atrakciu pre turistov…hm, iny kraj, iny mrav.

Plavajuca dedinka bola cool, videli sme zopar rodin ako sa prave stahovali – maly cln ma za sebou priviazany dom a dalsie casti, co k tomu patria (napriklad plavajucu klietku s prasatami) a cele toto zoskupenie plava nevedno kam…asi sa im nepozdavali susedia:) Cele skoly, dokonca katolicky kostol plavaju na vode. Haluz.....

Zajtra nasa put pokracuje dalej opat na juh, tentokrat by sme mali dorazit do Sihanoukville, mestecko pri mori. O plazach tam sme citali, sme zvedavi, co to bude zac…uvidime zajtra, co nam ponuknu kambodzske plaze:))

Chalani sa prave trapia s fotkami, cize o chvilku aj tie budu k maanii na webe, hope you will enjoy it:))

See ya, dajte vediet, co je nove v domovine.....

ps: fotky su ready takze cekujte Phnom Penh, Ankor Wat a Kompong Phluk

Pred dvoma dnami sa zacala nasa spolocna put Indi, Rane a Ja. Takze sme sa vsetci nasli a stretli…

Po trochu opruzovych letoch s nervoznymi letuskami, prebdenej noci pri dobrych lietadlovych drinkoch :) sme s hodinovym meskanim pristali v Phnom Penh… Rane tam este nebol pretoze jeho let mal pre zmenu asi dvojhodinove meskania. Kto vie, mozno je tu to v azii uplny standard hehe… Ale aspon sme mali prilezitost obzriet male letisko a zaroven sa pripravit na prichod posledneho zbludilca ;).

Stretnutie bolo uplne huste, Rane vysiel spoza rohu a ja som ho zadelil fotakom… nakoniec sme sa vsetci tucne objali a obimali este nejaku tu minutku dve tri… xixixi ;). Proste mier a laska jak sa patri :).

Toto citove vypetie a zaroven potreba najst cestu do mesta, ubytko a ine veci… si vyzadovalo spolocne zasadnutie nad riadnym pohariskom tucne oroseneho Kambodzskeho piviska ANGKOR v miestnom bare :).

Nakoniec sme spolocnymi silami vybrali hotel, zadelili taxik a sme TU :) – vstrede hlavneho mesta, kde vladne chaos, dolare, dobre jedlo a roznorode vone a smrady… Jedna z veci, ktoru sme sa hned prvy den museli naucit je prechod na druhu stranu cesty, ktory tu vyzera ako samovrazedny cin… nastastie len vyzera, ale pokial sa clovek riadi pravidlom pomaly tecucej rieky, tak je vsetko v poriadku a hlavne je mozne bezpecne prejst bez akejkolvek ujmy na zdravi :). Doprava tu proste nema oficialne pravidla, teda aspon sa nimi nikto neriadi, ale napriek tomu to tu plynulo fici…

Vecer sme sli obzriet blizke okolie, rieku a skocili sme na nasu prvu spolocnu veceru :). Dali sme si pivko a otestovali miestnu kuchynu. Nechali sme si priniest na stol akusi rybku, kraby a krevety, to vsetko s ryzou ukuchtene na Khmersky sposob :). Proste vyborne… cele sme to splachli miestnym pivkom a na hoteli vypalili slovenskou hruskovickou :), mnami ;).

Dnes sme inak mali v podstate prvy celkovy den TU a zacali sme ho hned z hurta na miestom trhovisku tucnymi ranajkami s domacimi :). Obzreli sme nejake pamiatky, navstivili Narodne muzeum, nasli autobusovu stanicu odkial sa neskor vyberieme do Siam Reap… Teraz uz je vecer a napalujeme fotky, zadalavame reporty a odpisujeme na nejake maily…

Dufam, ze o chvilku sa pojdeme opat nadlabnut nejakou dobrou miestnou specialitkou :). Dal by som si nejakeho porka na palicke s bagetkou a ktomu kukuricu… alebo nejakeho chrobacika? hm hm no uvidime co je v ponuke za najblizsim rohom hehe…

Zatiiiiiiiiiiiim…

ps: zatial si mozes pozriet fotky z Uluru… :)

Minulý týždeň v sobotu sme pristáli v Ayers Rock Resort, kam sme prišli obzrieť posvätnú Aboriginskú horu ULURU.

Ako správny backpacker cestovatelia sme sa rozhodli prežiť par dni v stane!, ktorý sme si od českých bratov :) (čaf Honzo) zaobstarali za 2 mrzké doláre ešte v Sydney :).

Hneď prvý deň sme zistili ako vyzerá drsná púštna búrka, ktorú sme prežili my aj stan :).

Stan za $2 sa ukázal ako výhodná kúpa do púštneho prostredia → nemal totiž vrchnú drhuhú vrstvu proti dažďu. Ďalší deň sme strávili pri bazéne vypekaním sa v 40°C púštnej horúčave a tiež zoznamovaním sa s naším rezortom…

Ayers Rock Resort je najbližšie miesto pri Uluru, kde sa dá bývať. Premáva tam free shuttle bus, je tam malé nákupne centrum, mrte hotelov atď. Všetko sme samozrejme poriadne zmapovali, keďže sme tam boli asi najdlhšie zo všetkých turistov :) (6 dní, ostatní max 3).

Čo sa týka kameňa → tak je to teda riaden šutrisko :) uprostred ničoho. Trvalo nám 4 hodiny kým sme ho obišli celý dookola. Inak peknú prechádzku nám znepríjemňovali mrte doterné a hojne rozmnožené muchy → cca 100 múch/osoba/non­stop!

Inak na Uluru sa dá aj vyliezť popri modernom zábradlí zabudovanom do jednej zo stien! Ale keďže ide o posvetnú horu, na ktorú si Aboriginci neželajú, aby ľudia liezli, tak sme sa neštverali kam sa nepatrí a rozhodli sme sa rešpektovať ich prianie.

Ďalší deň sme sa potom vybrali na druhý prírodny úkaz v tejto lokalite → „The Olgas“. Ide o tajomné zoskupenie kameňov, podľa mňa o dosť viac zaujímavé ako Uluru.

Prešli sme len ich malú časť, pretože je to podstatne väčší prírodný úkaz ako červený kameň. Absolvovali sme 4 hodinový trek cez „Veterné údolie“, ktoré bolo naozaj veterné a zároveň krásne – ako z dobrodružné­ho filmu.

Podvečer sme sa chceli vydať na sledovanie západu slnka, pri ktorom vraj Uluru mení farby… Oblohu však zakryli čierne mračná a zo sledovania západu slnka nebolo nič… Večer dokonca spŕchlo, čo je na túto oblasť dosť neobvyklý jav. Našťastie náš staník za $2 bez vrchnej vrstvy prešiel aj touto skúškou! a my sme sa kľudne pobrali spať…

Druhý deň ráno sme sa zobudili na to, že vonku prší a nám na hlavy kvapká dažďová voda. Dážď neustával a v našom úbohom stane sa hromadila voda… Začali sme zachraňovať naše zatiaľ ešte suché zadky a bojovať proti prírodnému živlu. Po niekoľkých hodinách bola naša dvojdolárová investícia kompletne rozprášená, teda rozmočená, a rozhodli sme sa kapitulovať a potupne opustiť miesto nerovného boja :).

Počas nášho úniku do kvalitného príbytku z kameňa, sme spustili tajný krízový plán :).

Keďže predpoveď počasia na najbližšie 4 dni bola „Havy rain“ prebookovali sme si letenky do Perthu na ďalší deň ráno, kde nás opäť čakalo krásne slnečné počasie…

Čakal nás aj RedBull Air Race – svetový šampionát lietadielok… čiže aj všetky hotely boli vybookovaé :(. Skončili sme v Bamboo backpackers… miestnej diere, kde sme boli v izbe ešte s ďalšími 4 ľuďmi. V miestnej predsieni bol mixážny pult a keď sme sa večer vrátli z obchádzky po meste, tak už bol žúr v plnom prúde… tož sme si dali pivko, čo sme si kúpili, zopár tekíl od majitela a DNB DJ v jednej osobe :) a začlenili sme do davu… Večer sme ešte skočili pozrieť DJ HYPE a jeho MC v miestnom klube a trochu sme sa zabavili na Perthský spôsob :). Dj dával veru slušne kruté lámané bíty a MC nezaostával ani o pol kroku… veru výborný hudobný zážitok! :).

Teraz už sa pomaly zberáme na letisko… skončilo už aj finále RedBull Air Race – naši vyhrali hehe :).

Lietko nám letí o druhej ráno, tož ešte posockujeme na letisku chvílu :). Cigi je už tuším v Tai Pei a ráno sa všetci traja stretávame v Phnom Penh :) → takže šťastnú cestu… a zbohom Austrália!

A je to tu! Je štvrtok, 25teho októbra 2007 a My máme pred sebou už len posledný deň tu v Sydney. Je to haluz, ale rok prešiel ako voda a prišiel čas pohnúť sa opäť vpred, tentokrát malou obklukou smerom domov :).

Sydney bolo super, strávili sme tu rok, makali sme pomaly viac ako doma, chodili sme do školy a učili sa Wing Chun, užívali sme si pláže, národne parky okolo Sydney, boli sme v Queenslande na severe Austrálie, dali sme aj nezabudnutelnú boardovačku na Zélande… mali sme sa super, teda stále máme… :) Ešte pred tým, než definitívne opustíme tento kontinent, tak skočíme na Uluru a na západné pobrežie do Perthu, odkiaľ začne (bude pokračovať) naša cesta…

Plán cesty je viac menej jasný :), o tom sme už trochu popísali… ale posledné novinky sú také, že vianoce a silvester by sme mali stráviť v Hong Kongu, preto aj máme Double Entry Chinese visa :).

Ostatok je zatial v nezmenenej podobe a priblizný itinerár vyzerá asi takto:

• Kambodža, kde sa v hlavnom meste stretávame s Cigim – takže sa s ním poriadne rozlúčte, aby sme sa s ním mohli riadne zvítať :). (Phnom Penh, Angkor Wat, Siam Reap)
• Vietnam (Mekong, Ho-Ci-Minove Mesto, Nha-Trang, Ha-Noi, Sapa, Halong Bay,atď)
• China (Hong-Kong, Shaolin, Peking, Xian, Chengdu,atď)
• Tibet (Lhasa, Shigatze, Mount Kailash,atď)
• Nepal (Kathmandu, Pokhara, Himalaje, Bardia,atď)

Kde a ako sme sa dostali a čo tam zažijeme budeme prinášať v nepravidelných reportoch :) a verím, že sa nám tiež bude dariť uploadovať nejaké fotky z cesty… takže buďte v strehu a tešíme sa na každú podporu z domova, kam sa samozrejme už veľmi tešíme :).

Tož see ya Australia and let's enjoy this trip! :)

Minule som si pozerala našu obsiahlu zbierku fotiek na compe a zistila som, že máme celkom dosť veľa materiálu, ktorý sme stále nezverejnili…a to síce fotky zo Sydney, kde sme strávili nejaký ten čas. Nikam inam sa tie fotky nehodili, nie je ich veľa, ale myslím, že zachytávajú dosť veľa z toho, čo sa tu dialo :) A tak som sa rozhodla, že prišiel čas na to, aby som ich dala na web, aby ste si všetci mohli pozrieť, aká tu bola atmosféra, ako sme sa občas flákali po meste, ako sme chodili do parku, k moru na prechádzky atakďalej…

Čiže – už som na tom začala pracovať, dva albumy som už aj zverejnila (Fotogaléria) a budú nasledovať aj ďalšie…just check it out :)

Hope you will enjoy it…