Po dvoch dnoch stravenych v Kathmandu sme sa rozhodli kvoli pollution opustit toto mesto a skratit si cakanie na Bomba v nedalekom narodnom parku Chitwan. Sice sme v nom uz boli pred dvoma rokmi, ale toto miesto je naozaj super – hlavne kvoli zvieratam, ktore tu volne ziju: slony, nosorozce, opice, leopardy, tigre, krokodily a ine… :)

Opat sme mali stastie a pri vyprave na slonikovi sme videli nosorozca aj s malym nosorozciatkom :). Okrem tohoto najvyhladavanej­sieho stvorenia sme videli kopec opic :), krokodilov, vtacikov, jelenov a srniek atd… Super zazitok :). Stravili sme v parku tri dni, takze sme si uzili aj jungle walk, kanoe riding a nejaky ten bird watching :). V tomto rocnom obdobi tam nebolo aaaaz tak teplo ako naposledy, ale aj tak bolo super a vypadnut trochu do zelenej prirody medzi zvery ;) nam veru prospelo :).

Medzi tym sa nam trosku pomenili plany a tak chudak Bombo si musel stornovat letenku a kupit novu :). Vsetko zle je, ako vzdy, na nieco dobre a kedze to nevzdal ani napriek neocakavanej zmene planu, mame ho tu o jeden den skor :).

Vyprava sa nam teda v zaverecnej etape rozrastla o noveho clena, ktoreho sme v tejto dalekej krajnine privitali ako sa patri a slusi :) a prva noc bola plna zabavy a trvala veru dlho :). Okrem ineho mal Bombo narodeniny a tak sme „museli“ oslavovat :). Samozrejme sme pre Bomba upiekli riadnu tortu a spolu s nepalskymi hotelovymi kamaratmi sme to riadne oslavili a zapili sampanskym :).

Po narodeninovom obrade sme si lupli z bombovice (hruskovica) :) a vyrazili sme trosku vymiest bary :) kde sme tancovali a pili az… sme sa pobrali po vlastnych naspat do hotela :).

Dalsi den sme obzerali mesto, boli sme aj na opicom chrame, kde opice Cigiho okradli o vsetky banany, ktore nakupil hahaha :) – ale aspon mu nestiahli nohavice, ako mne pred dvoma rokmi ;).

Zotaveni po oslavach sme dalsi den rano s vychodom slnka vyrazili za najadrelinovejsou atrakciou tohoto tripu. Bol a je nou jeden z najhustejsich a najvacsich bungee jumpingov na svete! Skok do kanonu hlbokeho 160 metrov so zavesneho mostu :). Toto miesto sa nachadza blizko Tibetsko-Nepalskych hranic, asi 4 hodky jazdy od Kathmandu. Ked sme prichadzali z Tibetu, tak sme tento most videli a len pohlad nan bol dost smrtelny :), pohlad z neho dolu je dost infarktovy :). A tak sme sa rozhodli skocit…

Skocili sme!! Prezili sme!!

Zazitok to bol husty a pocit znovuzrodenia je v nas zivy este stale :). Bombo mal moznost sa znovu narodit v den svojich narodenin :) how cool is that? :)

Inak to bola asi najsialenejsia vec, ktoru sme kedy spravili :) a mame ju na DVD :), takze sa vsetci mozete tesit na nase ustrachane tvare, posledne slova a hlavne vyskok do prazdna :).

Viac asi napovedia fotky a potom spominane video… pocit to bol sialeny a osobne doteraz neverim, ze sme to spravili a skocili dolu :) hahaha PEKLO v pozitivnom slova zmysle.

Dnes, den po skosku sme vyrazili na cestu do Pokhary – druheho najvacsieho mesta v Nepale s vyhladom na Annapurny :). Dorazili sme sem celkom lahko, v ceste nam stala len maoisticka demonstracia, pocas ktorej bola zablokovana cesta. Inak cesta bola v pohode :). Teraz uz sme tu a tesime sa na trek… vyzera to, ze sa nakoniec pojde na Annapurna base camp – sucast zmenenho planu ;).

Toz uzite si fotky:

1. Chitwan national park
2. Bombo v Nepale
3. Bungee jump

Caute vsetci :) opat zivi a zdravi sa hlasime, tetokrat z Kathmandu – hlavneho mesta Nepalu.

Cca pred tyzdnom sme este trpeli v ukrutnych mrazivych teplotach pri nedostatku kyslika vo vysokych nadmorskych vyskach a dnes uz nasavame polution velkomesta a behame opat v trickach :).

Aka vlastne bola cesta? Fuh, ani neviem kde skor zacat… V Lhase sme nahadzali ruksaky do prenajatych jeepov a vydali sme sa na cestu po Tibete. Priaznivci map mozu checknut Friendship highway a blizsie si predstavit kade asi cesta vedie…

V zasade cesta bola easy, nasou hlavnou ulohou bolo sediet na zadku :) a trpiet zimu a mraz :). Tou lepsou strankou boli nadherne vyhlady, ktore sa nam cestou naskytali. Predsalen clovek sa nie kazdy den pohybuje vo vyskach medzi 4000 – 5400 metrov nad morom :) a ma moznost pozriet sa dolu a do sirokych dialav :).

Prvy den cesty sme navstivili jazero Yamdrok. Specialitou jazera je, ze sa nachadza vo vyske 4500 a ma slanu vodu, takze nezamrza :). My sme sa nan pozreli z kopca vysokeho 5200 metrov a mali sme ho ako na dlani. Jazero je dost velke a tusim som ani nevidel na jeho koniec :). V tejto vyske sme si vyskusali aj beh, ktory koncil po par metroch takmer udusenim haha :). Darmo v tejto vyske je tusim len 54% kyslika oproti mnozstvu tam dole pri mori :). Naladu nam okrem pekneho vyhladu zlepsovali aj miestni Nomadi, ktori za malu financnu odmenu poskytovali jazdu a fotku na vyzdobenom Yakovi ;) alebo fotku so „zurivou“ Tibetskou dogou. Racej sme odolali ;).

Cesta pokracovala sirokymi planami tibetskej nahornej plosiny a tento den sme koncili v meste Shigatse. Toto mesto je druhe najvacsie v Tibete. Pravdu povediac je to dost diera :), speciale v mimosezonnom obdobi a tesne pred tibetskym novym rokom :). Prirovnal by som to k divokemu zapadu, kde sa vo vetre prazdou ulicou kotula taky ten chumac chrastia :). Jedinym rozdielom bola zima a mraz. Tu sme stravili prvu tazku noc, pocas ktorej teploty klesali k hranici –18 stupnov. V Tibete nemaju ustredne kurenie ani tesnenia, takze teplota v izbe je rovnaka ako vonku… A kto chce rano pit, musi si flasku s vodou pod paplon skryt :) (inak zmrzne).

Cielom dalsieho dna bolo dostat sa do mesta Shegar, z ktoreho je to potom uz len kusok na Everest base camp. V ceste dostat sa tam nacas nam stalo opravenie defektu, ktory dostal druhy jeep. Soferi tuto situaciu zvladli hravo a my sme sa mali aspon na com trosku zasmiat :).

Smiesne vsak vobec nebolo sledovat zivot kocovnych Nomadov, ktori prezivaju drsne tibetske podmienky a zimu v stanoch a v uplne primitivnych podmienkach. Ziju uplne tradicnym zivotom, akym sa tu zilo uz pred stovkami rokov v absolutnom suziti s prirodou. Maju svoje yaky, ktore pouzivaju ako dopravny prostriedok, zdroj jedla (meso, mlieko) a tiez ako zdroj vlny a koze (saty, deky, stany).

Podvecer sme uspesne dorazili do Shegaru a to, ze Everest nie je daleko sme citili v kostiach… alebo to bol mraz? :) Dali sme si veceru, ktoru nam tu navarili :) a pobrali sme sa spat. Podmienky oproti predoslej noci sa o par levelov zhorsili. Nemali tu vodu, sprchu a namiesto zachodou bola drsna diera v zemi plna zamrznutych xxxx. To, ze v izbe mrzne sme brali ako samozrejmost, i ked tazko sa zaspava pri –10 a este tazsie vstava pri –15 :).

Treti den rano sme vstali este za tmy a po rannej vymene dalsej prazdnej pneumatiky sme s vychadzajucim slnkom a omrzajucimi prstami na nohach vyrazili smer Everest base camp.

Po 4 hodinach jazdy sme sa ocitli pred v stupom do Everest oblasti, ktora je strazena cinskymi armadnymi uradnikmi. Po asi polhodinovom opruze s ukazovanim pasov, prepisovanim udajov a dalsom ukazovani pasov, chekovani permitov a permitov na permity, ticketov a nasadani a vysadani z auta nas nechali prejst cez cerveno-bielu rampu a mali sme volnu cestu az k Rhongpu Monastery vo vyske 5000 metrov. Tam bol umiestneni dalsi checkpoint a brana k Everest base campu, ku ktoremu je to odtialto „len“ 8km.

Na prechod posledneho checkpointu treba dalsi specialny permit + zakupene nieco ako ticket (entry fee). Tretia skupina, co sla za nami, mala problem s niektorym z permitov a cinski armadnici ich nepustili dalej. Ich vyprava skoncila tesne pred cielom. Nepomohli ani uplatky, ani ukecavanie, ani krik a hnev… cinska byrokracia je neoblomna a tak pre nich ostava Base camp nesplnenym snom…

Nam vsak nestalo nic v ceste, uspesne sme stali na druhej strane checkpointu a spolu s armadnym doprovodom sme sa vydali zdolat zaverecnych 8km (peso).

Cesta bola narocna uz len samotnou vyskou a nedostatkom kyslika. Ist sa neda velmi rychlo, len tak na kolko staci dych. Aklimatizacia je tu zivotne dolezita, bez ktorej tu clovek lahko moze prist k najhorsiemu… Po hodine a pol to jeden z nasej vypravy vzdal a vyskova choroba ho zacala lamat. Musel ist spat k jeepu. Ostani sme pokracovali dalej… Nebola to prechadzka ruzovou zahradou :), ale Everestak priamo pred tvarou nam vsetkym asi dodaval silu :). Najtazsia, ako vzdy, bola zaverecna etapa… posledny kilometer fukal smrtiaci vietor a cim sme boli blizsie, tym bol silnejsi. Miestami bol problem vobec ustat jeho napor a nespadnut na zem. Obcas fukal tak silno, ze sa do vetra dalo opriet celou vahou a levitovat → super pocit :).

Nakoniec sme uspesne dorazili do base campu a dosiahli sme opat vysku 5200m. S Cigim sme vysli na blizky kopcek, kde viali budhisticke vlajocky a vitazoslavne sme tam priviazali nase :). Misia splnena…

Dolu sa uz slo lahsie, pocit splneneho ciela a sna nas hrial pri srdci a vietor v chrbe nas hnal spat dole…

Vecer unaveni po narocnom dni sme lihali opat do primrznutych posteli, tento krat v mestecku Tingri. O socialnych zariadeniach sme si mohli nechat len zdat, spravili sme dalsi krok ku zblizeniu s prirodou, no ale vdaka bohu, ze tu nad toaletnou dierou nefukalo ;).

Stvrty den rano sme vyrazili definitivne k Nepalskym hraniciam. Po ceste sme presli horskymi perchodmi vo vyskach nad 5tisic metrov, uzivali sme si posledne chvile na tibetskej plosine. Tiez sa nam podarilo zapadnut jeepom do ladovej pasce na zamrznutom moste, ale nas skuseny vodic a dobre auto nas z tejto slamastiky dostali. Tretia skupinka, ktora mala smolu na base campe, mala smolu aj teraz. Zapadli na tom istom mieste a ani po hodine snahy sa nam nepodarilo ich vyslobodit. Neskuseny vodic, auto bez retazi (ani my sme nemali), vela ladu a hlboka voda boli tazkymi prekazkami. Nakoniec ich z tejto slamastiky dostali miestni z blizkej dediny, ktori priniesli na pomoc tazku techniku – krompace, motiky, lana…

Cestu nam potom este komplikovala zamrznuta cesta v jednom meste a bager, ktory to tam cele riesil. Nejaku tu hodinku trvalo kym rozbili vsetok lad a cestu opat otvorili.

Vecer sme uspesne dorazili do hranicneho mestecka Zhangmu, kde hranice zavreli 10 minut pred nasim prichodom. Nic to, stravili sme tu noc, poslednu v Tibete, poslednu v Cine… Dali sme si rozluckovu veceru, poslednu Tu :).

Druhy den sme bez vacsich problemov presli cez Cinske hranice a od nepalskych nas delilo 8km. Tie sme presli minibusom po totalne rozbitej ceste plnej bagrov, ktore nam tu ktosi neustle „hadzal“ pod nohy (kolesa). Cesta medzi hranicami bola teda dost bagrista :), ale nakoniec sme aj tieto prekazky prekonali a cez most priatelstva sme presli na Nepalsku stranu himalajskych kopcov.

Bublic busom za par supiek sme sa potom odviezli do hlavneho mesta, o par vyskovych km nizsie a o par desiatok stupnov teplejsie :). Tak a sme opat v Nepale! :)

Pozri fotky Everest base camp trip

ps: zajtra prileti za nami dalsi petrzalsky vlk – Bombo :), toz snad sa po ceste nestratil a zajtra sa vsetci stretneme na letisku :).

Prisiel cas na poslendy reportik z Lhasy :). Cas plynie ako voda a zajtra to bude presne 14 dni co sme Tu :).

Anyway za posledne dni sme navstivli zopar monastery a absolvovlali nejaky ten maly treningovy trecik :), aby sme trochu rozhybali nase mlandrave tela a vybycovali sa k nejakemu tomu vykonu :). Takymto narocnejsim trecikom bol prave posvatny pochod okolo Ganden Monastery, kam sme vyrazili rannym busom este za tmy :). Presnejsie sme sli busom, ktory odchadzal o 6:30 a vstavat sme museli o hodku skor :), co z tohoto vyletu robilo nocny pochod. Nocny preto lebo kvoli casovemu posunu a jednotnemu cinskemu casu, tu slnko vychadza asi o 8:30 rano, takze vstavat o 5:30 je ako vstavat o tretej rano :).

Tak ci onak, to bol coolovy zazitok a rozhodne stalo za to vydat sa na nocnu put s lokalnymi ludmi :).

Ked sme dorazili na miesto, tak vonku stale vladla ukrutna tma a mesiac bol vysoko :). Asi po polhodke zacalo vykukat slnko z poza vysokych hor… Btw nachadzali sme sa vo vyske 4500 metrov na morom a mraz vrazal pod nase oblecenie :).

Trochu sme sa pozohrievali horucou vodou v miestnej diere, ktoru nam chalanko nacapoval a natlacili sme primrznute ranajky nastojaka…

S vychodom slnka sme sa vydali smer Ganden kora (trek), ktoreho ciel bol na vrchole blizkeho kopca (cca 4800), ktory sme zdolavali spolu s prvymi slnecnymi lucmi, ktore ako tak zohrievali nase primrznute koncatiny. Kopec bol strmy, kysliku v tejto vyske naozaj pomenej (esteze sme celkom slusne aklimatizovany), mraz silny a kazdym krokom sme lapali dych co nam pluca stacili :).

Po asi hodke a pol sme dorazili na vrchol, odkial bol neskutocny vyhlad na stovky kilometrov po celej Tibetskej nahornej plosine. Kochali sme sa pohladmi na vsetky strany tak dlho ako nam zima dovolila a pobrali sme sa na ustup opat dolu… Omrkli sme si tiez chram, ktory bol viac menej v rekonstrukcii, ale stretli sme tam jedneho mnicha, ktory daval huste beaty v hustom rytme na husty drum :). Myslim, ze by sa v hudobnej branzi nestratil a v hanbe by zanechal nie jedneho dnb didzeja ;).

Dalsi den sme venovali vybavovaniu Land Cruisera, ktorym sa chceme vydat na cestu na Nepalske hranice. Ako maly opruz sa tu ukazuje nadchadzajuci Cinksy a hned za nim Tibetsky novy rok. Problem je, ze vsetko tu bude zavrete a pokial clovek nema nejake znamosti s lokalnymi ludmi, tak sa tu novy rok ukazuje ako dost velky „kapor“. Teda kapor v zmysle novorocnych oslav, pretoze tu to prebieha vsetko v kruhu rodiny, nieco ako u nas vianoce… Takze sme sa rozhodli, ze je cas vypadnut a najlepsie este pred „novym“ rokom… :)

Dali sme sa tu dokopy s dakymi turistakmi, ktori maju v plane ist tiez na Nepalske hranice a kedze po ceste sa chceme zastavit na rovnakych miestach tak pojdeme vsetci spolu. Tomu sa vravi hromadny utek haha :). Sme skupina 9 ludi a bereme dva jeepy :) smer Nepal…

Vyrazame zajtra rano a cesta nam bude trvat 4 dni a piaty den okolo obeda by sme mali dorazit do Kathmandu v Nepale. Po ceste sa chceme zastavit na Yamdrok Tso (jazero), tiez pozriet nejake mesta (Shigatse, Gyantse, Tingri a ine..), zopar monasteries a ako hlavny bod programu po ceste na hranice je Everest base camp z Tibetskej strany, ktory sa nachadza vo vyske 5200 metrov. Tibetske vlajocky uz mame kupene a ak pojde vsetko ako ma, tak o par dni tam budu visiet :).

Toz drzte vsetci palce… a opakujte po mne: om mani padme hum

Fotky z treku okolo Ganden monastery

Prvy tyzden nam tu uplynul ako voda :) a citime sa tu takmer ako doma :). Ulicky v okoli mame prelezene, predavacov pozname a oni nas, miestni ludia sa uz na nas nepozeraju ako keby nas v zivote nevideli :). Totiz oni stale pozeraju a idu si na nas oci vyocit :), ale uz to je taky ten iny pohlad, podobne ako sa my pozerame na opicky v zoo :) haha… aj ked ju vidis 15krat stale nanu cucis :).

Anyway Cigi nam bol chory a choroba ho ominala zopar dni. Presnejsie tri, na ktore sme ho priviazali (dobrovolne) k posteli a nastolili ukrutnu liecbu cajom, acylpacom a trojdnovym antibacom. Chvalabohu sa ma lepsie a uz beha opat ako srnka a hadze oci po miestnych krasavicach :). Liecba zabrala…

Inak sa nic az tak zaujimave nedialo (az do vcera), ja s Indi sme sa flakali po okoli a venovali sme sa nasavaniu budhizmu, shoppingu na trhoch a usmievaniu sa na usmievavych okolitych ludi :).

Vcera, vsetci traja v plnej sile a zdravi, sme zahajili naplnanie Tibetskeho planu (TP) a navstivili sme Potalu :). Predsalen netreba to hned prvy den prehanat :). No a dnes (druhy den TP) sme boli pozriet Drepung monastery, ktora sa nachadza 4km od Lhasy. Kulove miesto, kde sa volakedy vzdelavalo a zilo 10tisic mnichov. Dnes ich je tam uz len par stovak, kto vie preco ehm (cinska kulturna revolucia)…

Tak ci onak, monastery bola velmi pekna, velmi malo ludi co dotvaralo velmi prijemnu atmosferu. Stravili sme tam 3 hodiny prechadzanim sa medzi ulickami, domcekmi, chramami, skolami a pod… uzasne miesto plne mieru.

Pocas troch „volnych“ dni sme vytvorili plan az do 12.februara, kedy sa k nam ide pripojit bracho Bombo na zaverecnu Nepalsku expediciu :), ale o tom neskor… Plan je dost husty, pretoze sa zda, ze sme vycerpali takmer vsetky volne dni. Takze najblizsie tri tyzdne sa toho asi bude diat dost a ako highlihgt bude… ale o tom inokedy, ked to bude aktualne :).

Toz drzte palce a M&L s vami :)…

Checkuj fotky z poslednych dni :)

Update fotky

Checkuj fotky z Pabonka Monastery

Pred troma dnami sme uspesne dosiahli vysnivanu destinaciu – Lhasa, hlavne mesto Tibetu. Huraaa :).

Dva dni vo vlaku z Chengdu ubehli celkom rychlo i ked nie uplne hladko :). Cigiho opruzovalo dost huste prechladnutie (a stale opruzuje) a ktomu vyskove prevysenia, ktore sme vsetci pocitovali tiez nebolo len tak pod klobaska zjem ta :).

Tak ci onak, cesta novou zeleznicou, ktora bola otvorena v July minuleho roku (2007), a ktora prechadza cez sedlo vo vyske 5200 metrov nad morom, bola dost cool. Vlacik bol vybaveny aj kyslikovymi pripojkami pre kazdeho cestujuceho, tak obcas sme si slahli supku :), na odlahcenie priznakov vysokohorskej choroby.

Lhasa

Hlavne mesto Tibet :), srdce budhizmu, strecha sveta… Tak tu sa aktualne nachadzame… Prve dni tu boli trochu tazie ako by jeden cakal, ale dnes uz je opat vsetko fajn, slniecko svieti a obloha sa belasi :).

Tak ako kazdy, aj my sme si presli utrpenim zvane vyskova choroba (AMS). Priznaky ako bolest hlavy, nechut do jedla, nespavost a podobne sa stali nasim kamaratom na par dni. Jedinym liekom na to je aklimatizacia, co znamena klud, vela tekutin, ziaden alkohol :), tibetske bilinky ;) , dostatok casu a stary dobry ibupik :).

Ake to tu vlastne je? Cinska nadvlada to tu znacne poznacila, no neznicila. I ked k tomu zniceniu vela nechybalo. Trosku sme ciatli historiu a veru nebolo to tu lahke a cinska armada to tu od pedesiatych rokov pekne plienila.

Tak ci onak, mesto ma stale svoju atmosferu, Tibetania su mili ako vzdy a budhizmus sa z ulic, chramov a tibetskych domovov nevytratil. Tazko je popisat pocit ci atmosferu, ktora tu vladne a tiez prirodu, ktora to tu obklopuje… verim, ze fotky napovedia viac :).

Inak vcera sme navstivili jeden z najstarsich chramov, ktoreho zaklady boli postavene v siedmom storoci nasho letopoctu. Vola sa Jokhang a je umiestneny v centre stareho mesta. Spolu s putnikmi sme si presli Koru, co je vlastne putnicka trasa okolo chramu. Po nej sme vosli do chramu a obzreli sme si jeho vnutro prevonane svieckami z yacieho masla. So strechy chramu bol tiez pekny pohlad na Potalu – staroveke, no stale aktualne, sidlo Dalajlamov.

Dnes sme si dali opat nenarocny plan, ktoreho cielom okrem vybavenia Nepalskych viz, bolo obzretie si Potaly z vonku. Pocasie nam prialo, slnko svietilo a obloha bola modrejsia ako modra :). Co viac si moze cloviecik ako ja alebo my, zelat :). Obzreli sme si toto Dalajlamove sidlo zo vsetkych stran a tiez sme absolvovali putnicku trasu okolo. Zapojili sme sa do maleho davu putnikov, ktory neustale obklopuju toto posvetne miesto a odrieka svoje modlitby.

Splneny sen? Rozhodne ano! Takto pred rokom bol Tibet jednym z miest, o ktorych som si myslel, ze ano, jedneho dna urcite :). Dnes stojime tu s usmevom na tvari a uzivame si jedinecnu atmosferu tohoto miesta.

A kto moze byt stastnejsi dnes ako Cigi? Asi nikto :), predsalen oslava narodenin v Tibete pri Potale je dostatocym zadostucinenim :). Uz len keby tu bol daky dobry tibetsky dramandbassovy klubik hehehe :).

Oki doki, zajtra nas caka navsteva Potaly, tento krat z vnutra :). Zatial sa majtre a mier a laska nech vladne vo vasich dusiach ;).

Pozri fotky z Lhasy

Vzdy som si myslel, ze v pekle je horuco, no nie je to pravda. V pekle je pekelna zima!

Do ciny sme sa vratili po dvoch tyzdnoch stravenych v HongKongu, odkial sme sa priamym vlakom dopravili par tisic kilometrov severnejsie, do hlavneho mesta Beijing (Peking). Po 25 hodinach stravenych vo vlaku sme dorazili do srdca cinskeho pekla :). Kazdou hodinou vo vlaku sa vonkajsia teplota znizovala o jeden stupen a ked sme vystupili s vlaku, vonku bolo –5 :). Rozdiel 25 stupnov za 25 hodin! Dost peklo… ;)

V Beijingu sme stravili 3 dni vratane prichodzieho a odchodzieho dna a musim povedat, ze sme mali nezvyklo nabity program :). Kto vie, mozno ta zima vonku nas nutila trochu viac pohnut zatkami hehe :). Ale nie bolo to preto, lebo sme sa trosku dlhsie valali, ako take prasiatka, v HK a trochu sme sa dostali do casovej tiesne… Ale nevadi, vsetko sa da stihat ked sa chce :).

Druhy den sme takmer cely stravili vo Forbiden City (Zakazane mesto), co je v podstate historicka cast mesta, ktora sluzila ako sidlo dvoch navacsich cinskych dynastii Ming a Qing. Tiez este do dedavna (par desatroci dozadu) platil zakon, ze ziadna budova v meste nesmela byt vyssia ako najvyssia budova v Zakazanom meste. To sposobilo, ze Beijing ako taky sa rozprestiera na neskutocne obrovskej ploche. Avsak to vsetko bolo predtym nez v osemdesiatych rokoch zacala vystavba panelakov a mrakodrapov, ktore zmenili dovtedajsi raz celeho mesta. Dnes je to obrovska metropola plna megalomanskych stavieb a tie najmegalomanskejsie budu dokoncene niekedy v najblizsich rokoch. Darmo, Cina napreduje zavratnou rychlostou a je to vsade vidiet a citit.

Ale spat k Forbiden City. Stravili sme tu teda jeden cely mrazivy den prechadzanim sa starobilimi ulickami, obdivovanim tradicnych odevov, nastrojov, vynalezov a podobne. Mraz nam liezol stale hlbsie pod vetrovky a mikiny, nastahoval sa nam do topanok a prvy krat po dvoch rokoch dvaja z nas opat pocitili omrzanie prstikov :). Na zaver dna sme posilneni horucim cajom sli obzriet muzeum hodiniek, kde su vystavene starobile cinske, ale aj europske nastroje na meranie casu, ako napriklad zlaty sloni zaprach chodiaci dookola, alebo trojmetrove vodne hodiny a podobne… :)

Vecer sme sa potom sli trosku rozmrazit do miestneho podniku a kedze Cigi vybavil prve rande cez Couchsurfing s miestnou pipkou a jej kamosmi, tak vecer bolo celkom veselo :). O jednej rano sme sa potom vratili do naseho hostelu, ktory bol btw vybudovany v podzemi a nase izby sa nachadzali na 4 podzemnom poschodi :).

Druhy den sme sa vybrali na asi najvacsi ciel tu v cine a tym bol a je Velky Cinsky Mur. My sme sa rozhodli ist na cast muru, ktora je pri Simatai a ktora nie je zrekonstruovana, ale povodna a schodna. Taktiez tam chodi menej turistov a vcase ked sme tam boli my, tak ich tam bolo naozaj len zopar…

Vonku bola zima a cesta k nemu trvala 3 hodiny mikrobusom. Cesta plna zakrut, peknych vyhladov a zladovatelych usekov ubehla celkom rychlo. Teda aspon mne :), pretoze som si dal uradnicky oddych haha… :) Po kratkom uradovani sme sa zrazu ocitli medzi kopcami, na ktorych hrebenoch sa tiahol velky mur ako had. Pohlad nan bol uzasny, mozno lepsi ako som predtym ocakal. Je to fakt velkolepa stavba, ktora stala mnoho zivotov a pri ktorej upatiach zomrelo mnoho ludi…

Cestu hore sme si skratili miestnou lanovkou, ktora nas za par penazi a par minut vyviezla tesne pod hreben. Odtial to uz bolo len na par desiatok schodov a asi po 15 minutach slapania sme boli hore.

Huraa dosiahli sme ciel, cinsky mur a stojime na nom vlastnymi nohami!

Bol to uzasny pocit stat tam hore a hladiet do dialav… prechadzka po muri ulahodila nasim ociam, ale hlavne dusiam :). Celkovo sme stravili chodenim po muri sem a tam cca 3 hodiny :) a uzivali sme si takmer dokonalu samotu. Ziadne tisicky cinskych hlav, ziadne davy… len par turistov sa mihlo sem tam okolo nas. To preto lebo v January uprostred zimi sa sem nikomu nechce, teda skoro nikomu ;).

Vecer sme potom uz utekali na vlak, ktory nas v noci previezol opat cosi severnejsie do mesta Harbin, ktore je btw na urovni Vladivostoku (mozno aj trochu severnejsie) :).

Fotky z Beijingu

Harbin

Po vystupeni z vlaku sme pochopili preco sa v tomto meste kona ladovy a snehovy festival a tiez co to znamena pekelna zima. Vonku bolo cca –30°C, co bolo naozaj ciste peklo :).

Prvy den sme stravili vseobecnym obzeranim mesta a pesej zony lemovanej ladovymi sochami. Tiez sme sa trochu posmykali na ladovom detskom ihrisku :) a poprechadzali sa po totalne zamrznutej rieke sirokej asi ako dunaj :), na ktorej boli vybudovane rozne smyklavky a drahy, psie a konske zaprahy sani a podobne… Pred totalnym zamrznutim sme sa schovavali po shoppingovych centrach a restauraciach :). Vecer sme potom sli obzriet prvy ladovy park s mnozstvom ladovych soch, ktore akoby ozivali pod farebnymi svetlami, ktore ich osvecovali. Po asi hodinke sme uz naozaj premrznuty na kost utekali do tepla, pretoze –30 to neni len tak zmrzlinku lyzat hehe…

Druhy den sme sa trosku motali a uradovali listky na utek z tohoto zimneho pekla :) – nie do tepla, ale spat do Pekla ;).

Vecer sme potom vyrazili omrknut snehovy park plny soch vytesanych ako inak zo snehu :). Musim povedat, ze tiez dost huste, pretoze si ani neviem predstavit v takej zime vyrabat sochy a budovy gigantyckych rozmerov. Po zotmeni sa ochladilo este viac, tu mi dochadzaju slova na vyjadrenie naozaj velkej zimy a totalneho mrazu :), omrzali nam ruky i nohy, mne cela brada :) a racej sme zo zamrznuteho bojiska utekali ozlom krky…

Po rozmrazeni sa v restavracii a poriadnom chilli dlabanci sme sa vybrali na zaverecnu a najlepsiu cast ladoveho festivalu. Tou je kvazi mesto vybodovane z ladu a temou tohorocneho festivalu boli ako inak Olympijske hry. Organizatori nechali v parku postavit budovy reprezentujuce miesto, kde sa v minulosti konali OH a tak sme mali moznost navstivit Ateny, Moskvu, Pariz… a tiez ladove Forbiden city :). Naozaj uzasne a krasne, az na tu neskutocnu zimu :).

Po sqelych zimnych zazitkoch, pri ktorych nam doslova zamrzal usmev na perach :), sme sa vybrali opat na juh… tento krat do jedneho s poslednych tradicnych cinskych miest…

Fotky z Harbinu

Pingyao

V tomto starobylom cinskom meste sme stravili tri dni. V tomto rocnom obdobi tam nechodi vela ludi a zimne prazde ulice dotvarali sqelu atmosferu. Ubytovani sme boli priamo v srdci stareho mesta v klasickom starobylom style :). Cas sme tu travili prechadzanim sa ulickami a mraz sme zahanali miestnou frndzalicou :). Uzivali sme si tiez nocne mrazive prechadzky, kedy sa mesto rozsvietilo a akoby presnulo spat v case… proste parada…

Treti den sme potom opat vyrazili vlakom na juh. Tento krat do mesta Chengdu…

Pozri fotky z Pingyao

Chengdu

Po 28 hodinovej jazde vlakom sme sa opat ocitli v inom kraji a zo starobyleho cinskeho mesta sme sa opat ocitli uprostred mestskej metropoli, plnej ruchu a milionov ludi. Btw Chengdu ma asi 4 miliony obyvatelov :), jedno z mensich cinskych miest :).

Do tohoto mesta sme prisli splnit dva hlavne ciele. Prvym su Pandy :), jedno z najunikatnejsich zvierat na nasej planete, ktore prezilo dokonca dobu ladovu. A kto by nevedel, tak okrem bielej velkej pandy su aj male cervene pandy :). Navstivili sme Pandi park, kde ich chovaju, skumaju a hlavne rozmnozuju. Ide o najvacsie vyskumne centrum, park, nemocnicu, skolku atd. na svete, kde sa na projektoch podielaju aj ostatne krajiny sveta. Dokonca sa im tu podarilo vychovat uplne prve pandie dvojicky na svete :).

Druhym cielom bol Grand Budha. Najvacsia socha Budhu na svete, ktora meria 71 metrov a je vytesana do skalneho utesu pri rieke. Vysekavat ju zacal jeden mnich v tretom storoci nasho letopoctu a dokoncena vraj bola 90 rokov po jeho smrti. Uzasne je, ze sa zachovala az do dnes… Okrem budhovej sochy sa tu nachadza mnoho inych mensich soch roznych budhistickych motivov, taktiez mnozstvo chramov a jaskyn… Musim povedat, ze stat vedla sochy grand budhu davalo pocitit velkost a silu jeho ducha a tiez malickost ludskeho bytia…

Aktualne sme stale v tomto meste (Chengdu) a cakame v guesthause na cas odchodu na vlak. To bude cca za hodinu. Vstrebavame posledne zazitky, triedime fotky a hlavne sa uz tesime na Tibet. Tam sa totizto ubera nasa cesta a hlavne vlak, ktory nas tam zavazie. Vlakova trat do Tibetu bola dostavana niekedy minuly rok (tusim) a vlak iduci tam, je najvyssie iducim vlakom na svete, ktory prechadza cez himalajske vrchy vo vyske 5200mnm :). Po 48 hodinovej ceste by sme sa mali ocitnut v Lhase, srdci Tibetu, vo vyske 3700mnm. Takze drzte palce…

A na zaver, jeden mudry clovek mi napisal, ze mu iny mudry clovek povedal, ze kazda sprava potesi… musim povedat, ze mudre slova mudrych ludi.

Toz uzite si tuto nasu spravu ;).

Fotky:

1. Beijing – Zakazane mesto a Velky Cinsky Mur
2. Harbin – Ladove kralovstvo
3. Pingyao – starobyle cinske mesto
4. Chengdu – Pandy a Budhova socha