Na cestách » Expedícia Nepál 2014

Expedícia Nepál 2014: Pred cestou

07.02.2014 00:41:13

Od prvej Nepálskej expedície uplynulo neuveriteľných 8,5 roka. Bola to prvá cesta vôbec, prvá cesta snov, ktorá ovplyvnila môj ďalší život vo všetkých oblastiach. Dnes mi príde neuveriteľné, že sme sa vtedy na také niečo dali, no zároveň mi dnes príde úplne prirodzené, že sa na podobnú cestu ideme vydať znovu…

O tejto ceste snívam už dlho, preto je to cesta snov. Stretávam sa s ňou od prvých momentov získavania informácii o himalájskych trekoch a výpravách. Sprevádza ma celé roky a po absolvovaní Annapurna okruhu a Annapurna base campu je prirodzeným vyústením. Everest je úžasná a krásna hora a stáť v jej blízkosti človeka napĺňa magickým pocitom. Viem to, lebo už som stál pod jej vrcholom v base campe z Tibetskej strany. Možno to bol moment, kedy sa zasialo semienko túžby zdolať tento cieľ z Nepálskej strany po vlastných nohách.

Čas plynul a od Tibetu prešlo dlhých 6 rokov, no túžba vydať sa na výpravu k Everestu neslabla. Práve naopak. Stále častejšie sa objavovala v snoch, myšlienkach a debatách s priateľmi. Niekde vo vnútri mysle už bolo dávno rozhodnuté o tejto ceste.

Cieľ bol daný a túžba v podobe sna bola silná. Zostávalo ju len naplniť a sen premeniť na skutočnosť. Jedna z vecí, ktoré som sa na cestách naučil je to, že človek nesmie prestať snívať a nesmie prestať veriť, že sny dokáže premeniť na skutočnosť. Dôležité je sa nevzdať a ísť za svojím cieľom, za svojím snom. A hoci to môže trvať dlho, raz sa ho podarí naplniť. A kto vie, niekedy možno nejde ani tak o samotný cieľ či sen, ako práve o cestu, ktorá k jeho naplneniu vedie.

O ceste

1. Kam
Naša výprava vedie do Nepálu, krajiny nekonečného mieru a lásky. A nie je to blbosť, ktorú by som vymyslel ja:
N ever
E nding
P eace
A nd
L ove

Naším cieľom je Everest región, kde sa chystáme absolvovať Everest loop trek. Je to tea house trekking, kde nie je potrebná horolezecká vystroj. Ide o okruh, ktorý vedie z Namche Bazar k Everest base campu jednou cestou a cez horský prechod a ľadovec Cho La druhou cestou späť do Namche Bazar. Po ceste nás čaká niekoľko náročných výstupov a míľnikov:

  • Everest base camp: 5364 metrov
  • Kala Pattar peak: 5545 metrov
  • Cho La pass: 5368 metrov
  • Gokyo peak: 5630 metrov

Čaká nás náročná výprava, kde dôležitú úlohu bude zohrávať vysoká nadmorská výška a správna aklimatizácia. Čakajú nás náročné výstupy, ktoré preveria naše fyzické schopnosti, psychickú silu, odolnosť a hlavne odhodlanie.

Odhodlanie je jeden z najdôležitejších atribútov, bez ktorého by táto cesta nemala silný význam. Bez odhodlania by zdolávanie vrcholov stratilo svoje čaro a kto vie či bez odhodlania by sme ich vôbec boli schopní zdolať.

Odhodlanie je dôležité, pretože napĺňa cestu zmyslom aj v momentoch, keď je človek vyčerpaný a na pokraji síl. Odhodlanie je sila, ktorá nás posúva ďalej za hranice pomyselných možností…

2. S kým
Expedičný tím sa nám z rôznych dôvodov a okolností zúžil a zostali sme dvaja: Ja a Miki. Bombo, do utorka sme v Kathmandu! ;)

3. Ako dlho
Výprava bude trvať celkovo 30 dní a z toho samotný trek 18–21 dní. Všetko bude záležať na aklimatizácií a počasí. Veríme, že nebude snežiť, aspoň nie v tých rozhodujúcich chvíľach. Dúfame, že CHo La bude priechodný, že nás nezastavia žiadne zosuvy hornín alebo snehu a že počasie bude na našej strane… Poctivo budeme krútiť budhistickými točítkami a celú cestu opakovať Óm mani padmé húm…

4. Prečo
Veľa ľudí sa pýta, prečo Himaláje, aký to ma zmysel tam ísť, do zimy, mrazu a nepohodlia…

Na toto sa ťažko odpovedá, pretože pre každého je dôvodom niečo iné. To čo je pre niekoho dôvodom neisť, je pre iného tou správnou motiváciou a opačne.

Pre mňa je však táto cesta o poznávaní krajiny, ľudí, kultúry. O poznávaní prírody, o zážitkoch a hlavne o veľkom dobrodružstve. Je o splnení snov, o ceste za cieľom… Ich naplnenie však neznamená žiaden koniec, práve naopak. V tomto prípade naozaj platí, že tam kde niečo končí, niečo iné začína, ďalšie dobrodružstvo…

Každý máme svoje dôvody prečo sa vydať na takúto cestu. Každý máme svoju motiváciu a odhodlanie. Okrem dobrodružstva je táto cesta o skutočnom poznaní. O poznaní aké je to byť „slobodný“, o hľadaní odpovedí na otázky a hľadaní otázok na odpovede, o hľadaní zmyslu života. O poznávaní vlastného ja, o hľadaní výziev a poznaní svojej cesty. Je o harmonizácii tela, ducha a mysle. O chápaní hodnôt a ich usporiadaní. Je o pochopení samého seba, o chápaní druhých… Je o zmierení sa. Zmierení sa s vlastným životom, s minulosťou. Je o všetkom, na čo tu dole zabúdame, o všetkom čo by sme mali robiť a nerobíme, pretože na to „nemáme čas“.

A prečo vlastne? Nuž možno preto, aby sme boli pripravení s radosťou si užiť a zároveň si naozaj vážiť všetko, čo prinesie budúcnosť a s ňou každý jeden úžasný deň ;).

Príprava na cestu

Na cestu verím, že sme pripravení… v rámci možností sme toho spravili dostatok preto, aby sme cestu v pohode zvládli.

Posledných 6 mesiacov 4 tréningy do týždňa a záverečných 6 týždňov bolo naozaj intenzívnych, 7 tréningov počas 6 dní každého týždňa. Fyzická kondícia by teda mala byť na správnej úrovni :). Aklimatizácia je proces, na ktorý sa dopredu nedá pripraviť, tú musíme zvládnuť po ceste a nepodceniť ju.

Absolvovali sme očkovanie, ktoré nám chýbalo a to brušný týfus.

Dokúpili sme potrebnú výbavu, nahradili staré veci novými, zohnali nové boty, spacáky do mrazivých teplôt a kopec rôznych dôležitých drobností ako napr. opalovací krém či frndžalicu ;).

Zohnali sme letenky a naštudovali všetko o vízach, povoleniach, registráciách a pripravili detailný plán cesty vrátane rozpočtu.

Ale ako to už býva, život je nevyspytateľný a tak sa tešíme na všetko dobré aj zlé, čo nám toto dobrodružstvo postaví do cesty :).

Nuž, už len zbaliť veci a môžeme vyraziť :).

Veľká vďaka všetkým za podporu, aj dnešnú rozlúčku… držte nám palce.

Óm mani padme húm.

Vyrážame na cestu snov

07.02.2014 09:21:32

Je piatok ráno, ruksak zbalený a je pomaly čas vyraziť. S Mikim sa stretávam v Bratislave, no ešte predtým idem navštíviť mamdu a rozlúčiť sa :). Potom nás čaká cesta do Viedne, letiskové formality a cez Istanbul sme za 11 hodín v Kathmandu.

Pred odjazdom do Lukly sa pokúsim postnúť prvé dojmy a zážitky :). Nuž teda s pánom bohom :) a držte nám palce… Vyrážame…

Óm mani padhme hum…

PS: nezbalil som si veslo, tak snáď ho nebudem potrebovať ;).
PS2: ak nestihneme lietadlo, tak večer pivko? hehe :)

Kathmandu - prve dni

10.02.2014 19:00:42

Let sem bol celkom v pohode, prvy krat mi bolo v lietadle brutalne teplo, ale nastastie pri zadnom bare cabine crew mali vychladene miesto so studenou podlahou, kde som si chladil bose nozky :-).

Po pristati v KTH sme vybavili viza, zobrali veci a vydali sa hladat nas dohodnuty odvoz z letiska. Ako to uz byva vonku pred letiskom sa na nas vrhla svorka lokalnych opruzovacov a nadhanacov ako vlci na udene :-). Podhodil som im Mikiho ako susticko na zahriznutie :-). Po chvili sa ukazalo, ze naš odvoz na nas necakal, asi preto ze sme mali 4hodinove meskanie…nuz aspon sme hned zhurta mali co riesit. Ukecal som miestneho chalanka, aby dal mobilku a zavolal do hotela. S chalnkom sme si pokecali a dohodli prvy nepalsky deal. Namiesto za 2000 rupii, co je asi 20 USD, sme sa viezli za 700 rupiek smer Hotel Thorong Peak Guesthouse v centre Thamelu.

Po rychlom ubytku a sprche sme sa vydali do rusnych ulic plnych obchodov a obchodnikov. Prvu ponuku na hasis sme dostali asi za 4 minuty, takze chvalabohu vsetko postarom ako sa patri :-).

Zoznamili sme sa s prostredim a zapadli v dave…obzreli sme zname miesta, ulicky, restiky a vecer aj bary ;-). Samozrejme sme skontrolovali aj Toma Jerryho ;-), a Bombov oblubeny bar… Precvicili sme si nepalstinu, spoznali kopec novych kamosov, dostali pozvanie na miestnu nepalsku svadbu :-). Myslim, ze sme zanechali spravny dojem… :-).

Druhy den sme uspesne vybavili let do Lukly cez Yeti Airlines :-), drobne nakupy a venovali sa kulinarskym pozitkom. Nuz a dnesny den sme si uzivali vozenim sa riksami :-), stretli sme super chalanka, u ktoreho sme kupili magic stiks – trekovacie palicky :-), bol to extra zabavny deal :-). Tiez sme navstivili Tourist board office, kde sme vybavili registracie a povolenia na vstup do Sagarmatha national park (Everest region). Obzreli sme Durbar square a vyslapli na Monkey Temple, tento krat mi nastastie ziadna opica nestiahla nohavice ako minule ;-).

Po narocnom dni sme si dopriali paradnu veceru v K-Too steak house. Fakt dobre jedlo, mno a ochutnali sme aj novy long drink na rok 2014 – horuci rum s medom a maslom :D.

Fuh a teraz lezim v postely, veci mame zbalene a vsetko prichystane na zaciatok vypravy. Rano odlietame do Lukly a caka nas prvy den treku. Vstavame o 4:45 aby sme rano vsetko stihli vcas, hlavne lietadlo :-P. A ako to cele dopadne napisem v dalsom reporte…snad z Namche Bazar :-). Zatiiim…

Lukla to Namche Bazar

14.02.2014 02:58:51

Let do Lukly bol absolutne stylovy. Leteli sme takym tym malym expedicnym lietadielkom kde vsetci sedia pri okne a do vnutra sa zmesti asi 20 ludi aj s pilotmi a letuskou :-).

Let trval menej ako hodinu a leteli sme tesne ponad kopce smer zasnezene himalajske peaky. Pristatie na letisku Lukla bolo podla ocakavania naozaj hrozive. Celkom chapem preco je to jedno z najnebezpec­nejsich letisk na svete. Tesne pred pristanim sa leti priamo do kolmej steny, uplna samovrazda a konci to pristatim na drahe, ktora je do kopca.

Uvod sme teda zvladli a z letiska sme sa vybrali na prvy trek stupajuc na proti Mt. Everestu. Cesta bola celkom fajn a ubiehala jedna radost. Na okolo pekne priroda, pod nami rieka, ktoru sme niekolkokrat presli z jednej strany na druhu cez zavesne lanove mosty. Den sme ukoncili v Monjo, kde sme nasli pohodovy guesthousik a zostali na noc.

Druhy den rano sme sa vydali na cestu asi o jedenastej, zobrali sme to pohodovym tempom smer Namche Bazar. Cesta bola narocnejsia akoby jeden cakal. Strme stupania striedali este strmsie poskladane z tisiciek schodov bez konca. Highlightom bol prechod vysokym lanovym mostom medzi dvoma skalnymi stenami.

Na zaver dna sme po 600metrovom previseni dorazili zivi a dost zniceni do Namche Bazar 3440m. Vecer sme sa najedli, zohriali pri obrievaci a zalahli prezivat aklimatizacnu noc. Ta sa ukazala ako dost narocna, obaja sme zaspali az nad ranom. Ja som sa zobudil nakoniec celkom v poriadku, no Miki z postele ani nevyliezol. Cely bol akysi mrzky, chory, vsetko ho bolelo, mno hotova pohroma… Doniesol som mu caj, naordinoval liecebnu kuru a ostatok uz zariadil cas…po par hodinach bol celkom aklimatizovany a vpohode ;-). Ja som si cez den spravil vylet a vyslapal na 3800m kopec nad dedinov. Spravil som zopar foto, pokecal skorejskymi turistami a zliezol dolu. 

Mikiho som nasiel celkom veseleho, dali sme polievku, caj a karticky. Nuz a teraz sme cerstvo povecery – kvalitny fried buff rice ;-).

O chvilu sa ideme pobalit a sup do postele. Po tomto prijemnom oddychovom a vstrebavacom dni vyrazame zajtra rano opat o cosi vyssie a blizsie k Everestu.

Bude to narocny den z hustym stupanim na zaver, tak snad to bude vpohode…ale o tom zase neskor… :-)

Z Namche do Debouche

25.02.2014 13:01:55

Z Namche sme vyrazili prijemne aklimatizovani a pripraveni zdolat dalsie prevysenia.

Na zaciatok nas cakalo slusne stupanie a potom to uz celkom slo. Pocasie nebolo idealne, zamracene a hmla, len sme tusili, ze niekde tam za tym sa schovavaju vysoke kopce.

Cesta nas viedla udolim a kazdym krokom sme boli o cosi vysie. Sem tam sa s poza oblakov ukazili kopce a vyhlady striedali opat oblaky s lahkym snezenim.

Pred zaverom dnesneho treku a zaverecnym zostupom k rieke a hustym vystupom do Deboche sme sa rozhodli posilnit obedom. Nasli sme po ceste zaujimavu oldschool lodge s jezibabou, ktora nam pripravila paradne fried noodles. Pohostinnost priamo v kuchyni bola nad ocakavania, kde sme mohli sledovat ako sa pripravuje jedlo priamo na otvorenom ohni tradicnym sposobom.

Po dobrom obede sme vyrazili na zavercnu cast dnesnej cesty. K rieke sme zisli jedna radost, no potom nas cakalo dvojhodinove stupanie do 3810 metrov a zaverecny kratky zostup do dedinky Dengboche 3760metrov. 

Nasli sme tu super ubytko a dali neopakovatelnu Hot Shower, samozrejme vonku v provizornej kadibudke. Kedze vonku mrzlo jak maria a vsetky privody vody boli zamrznute, tak som od chalanka dostal kybel s vodou – namixovanou tak akurat. Teplotu vody som si skusil rukou a bola fajn. No ked som stal nahy v mraze a skusil som sa vodou obliat, tak som zistil, ze je neskutocne vrela. Nuz s polonahym zadkom som musel utekat povonku spat a vypytat si za totalneho smiechu druhy kybel so studenou vodou…domaci mali so mna samozrejme uplnu show :-). Nakoniec z toho ale bola uzasna sprchovacka :-), horuca tak akurat, ze ani mraziva teplota vobec nevadila…

Telesnu teplotu sme si udrziavali pri piecke spolu s domacimi, ktori nam pripravili veceru podla zelenia.

Noclah sme tu nasli my a jedna turistka so sprievodcom. Teplo piecky nas vsetkych drzalo pohromade a po otukavacom zoznameni sme o chvilu mastili karty jedna radost :-). Turistka sa volala Shei, Iranka zijuca 10 rokov v Australii. Nuz par hodin sme hrali karty a nakoniec s vyhasinajucim ohnom sme sa pobrali spat do vymrazenych izieb.

Zajtra nas caka presun do Dingboche a aklimatizcny den…

Aklimatizacny den v Dingbouche

26.02.2014 19:31:53

Cesta z Debouche sice trochu trvala, ale nakoniec ubehla skor ako sme ocakavali. Vsetko preto lebo sme stale cakali kym podla mapy dorazime do dedinky, kde si dame obednu pauzicku. Nuz realita bola ina, po ceste nic nebolo :-), dokonca aj jeden most chybal :-). Hm mapa z roku 2004 asi nie je uplne aktualna :-). Vdaka tymto nezrovnalostiam sme vynechali obed, dali sme snickers a ako dezert jeden kopec s prevysenim nieco cez 300metrov, na konci ktoreho bolo uz Dingbouche 4410m :-).

Ubytko sme vybrali podla odporucania z predoslej lodge. Ta dnesna sa vola Sherpa Land a je to lodge manzelovho brata zeny alebo nejake take rodinne prepojenie :-).

V dinning room nas vitala Shei a jej sprievodca Denis uz mastil karty s miestnymi kamosmi. Bol rad, ze nas vidi a hned pribehol pouradovat ubytko. Vysvetlil vztahy a hned sme mierili do rohovej izby s private toilet a cena za noc klesla z 500 na 250 rupii co je asi 2,5 USD :-).

Biznis bol hned uzavrety a po chvili sme v dinning room objednavali cesnakovu polievku a Momo ako nahradu za obed a na veceru paradny Dal bhat.

Po zapade slnka sme sa vsetci socializovali pri piecke. Tento krat nas bolo viacej, usmazeny japonsky chalanko, ktoreho sme po ceste stretli a vyzeral naozaj zle. Vysoka nadmorska vyska ho smazila za ziva. Dalej sme tu mali korejsku rodinku, po anglicky ani slovo, ale lady sme prelomili korejskou frazou ‚pekopa cuka sao‘ co v preklade asi znamena ‚zomieram od hladu‘ :-). Smiechu bolo tolko, ze ani nevadilo, ze si navzajom nerozumieme.

Po vecery sa ku kartovym hram okrem Shei pridal aj Andras. Chalanisko z Madarska, ktory sa sam vidal na cestu k EBC. Na cestovanie ma dva mesiace, Nepal a trochu Indiu. Jeho cielom je dorazit na EBC v den svojich narodenin, co bude o par dni.

Odrazu sme teda boli styria a hra bola omnoho veselsia :-). Vsetkych nas na druhy den cakal aklimatizacny den a tak sme sa podvecer pri kartach dohodli na spolocnom vylete.

Noc bola opat mraziva, teplota klesala na uroven okolo –20, vsetka voda do rana zamrzla na kamen.

Rano bolo narocne kvoli mrazu, pocasie bolo take vseljake, hmla, snezenie, vietor… Vsetci sme sa stretli v dinnig room a zhodli sa na narocnej prvej aklimatizacnej noci. Nikto z nas v noci nemohol spat, bolest hlavy, malo kyslika a dotoho zima… Ale usmev z tvari nam to nezobralo a po ranajkach sme sa vybrali na blizky kopec cca 4700m. Ten by nam mal privodit potrebnu aklimatizaciu na dalsi posun vpred.

Vylet bol super ;-), otrasne pocko a takmer ziaden vyhlad. Ale zas vo stvorke nam bolo veselo a tuto povinnu jazdu sme poslusne odslapali. S Mikim dokonca s malym bonusom o par desiatok metrov vyssie.

Vecer sme sa uz vsetci pripravovali na dalsi den a presun vyssie do Lobuche 4910 metrov. Posledne dva dni bolo dost skaredo a tak sa pri vecery pretriasali predpovede, tuzby, zelania, mudrosti starych materi a podobne. Vsetci sme ale chceli len jedno, aby bola rano modra obloha a svietilo slnko.

Vecer teda uz standardne karty :-). K nasej silnej stvorke sa pridal novy clen, Martin z Nemecka. Aktualne na ceste domov z Australie, no pred tym ako sa vrati, chce spravit nieco extremne na co bude hrdy a preto je tu na ceste k Everestu.

Po par hrach a horucom caji sme sa rozisli do svojich ladovych komnat motivovani na zajtrajsi den… A aky ten den bol zas v dalsom reporte…

   Stránka 1 z 2     Staršie >>

Pozri si Fotky z cesty