Po dvoch dnoch stravenych v Kathmandu sme sa rozhodli kvoli pollution opustit toto mesto a skratit si cakanie na Bomba v nedalekom narodnom parku Chitwan. Sice sme v nom uz boli pred dvoma rokmi, ale toto miesto je naozaj super – hlavne kvoli zvieratam, ktore tu volne ziju: slony, nosorozce, opice, leopardy, tigre, krokodily a ine… :)

Opat sme mali stastie a pri vyprave na slonikovi sme videli nosorozca aj s malym nosorozciatkom :). Okrem tohoto najvyhladavanej­sieho stvorenia sme videli kopec opic :), krokodilov, vtacikov, jelenov a srniek atd… Super zazitok :). Stravili sme v parku tri dni, takze sme si uzili aj jungle walk, kanoe riding a nejaky ten bird watching :). V tomto rocnom obdobi tam nebolo aaaaz tak teplo ako naposledy, ale aj tak bolo super a vypadnut trochu do zelenej prirody medzi zvery ;) nam veru prospelo :).

Medzi tym sa nam trosku pomenili plany a tak chudak Bombo si musel stornovat letenku a kupit novu :). Vsetko zle je, ako vzdy, na nieco dobre a kedze to nevzdal ani napriek neocakavanej zmene planu, mame ho tu o jeden den skor :).

Vyprava sa nam teda v zaverecnej etape rozrastla o noveho clena, ktoreho sme v tejto dalekej krajnine privitali ako sa patri a slusi :) a prva noc bola plna zabavy a trvala veru dlho :). Okrem ineho mal Bombo narodeniny a tak sme „museli“ oslavovat :). Samozrejme sme pre Bomba upiekli riadnu tortu a spolu s nepalskymi hotelovymi kamaratmi sme to riadne oslavili a zapili sampanskym :).

Po narodeninovom obrade sme si lupli z bombovice (hruskovica) :) a vyrazili sme trosku vymiest bary :) kde sme tancovali a pili az… sme sa pobrali po vlastnych naspat do hotela :).

Dalsi den sme obzerali mesto, boli sme aj na opicom chrame, kde opice Cigiho okradli o vsetky banany, ktore nakupil hahaha :) – ale aspon mu nestiahli nohavice, ako mne pred dvoma rokmi ;).

Zotaveni po oslavach sme dalsi den rano s vychodom slnka vyrazili za najadrelinovejsou atrakciou tohoto tripu. Bol a je nou jeden z najhustejsich a najvacsich bungee jumpingov na svete! Skok do kanonu hlbokeho 160 metrov so zavesneho mostu :). Toto miesto sa nachadza blizko Tibetsko-Nepalskych hranic, asi 4 hodky jazdy od Kathmandu. Ked sme prichadzali z Tibetu, tak sme tento most videli a len pohlad nan bol dost smrtelny :), pohlad z neho dolu je dost infarktovy :). A tak sme sa rozhodli skocit…

Skocili sme!! Prezili sme!!

Zazitok to bol husty a pocit znovuzrodenia je v nas zivy este stale :). Bombo mal moznost sa znovu narodit v den svojich narodenin :) how cool is that? :)

Inak to bola asi najsialenejsia vec, ktoru sme kedy spravili :) a mame ju na DVD :), takze sa vsetci mozete tesit na nase ustrachane tvare, posledne slova a hlavne vyskok do prazdna :).

Viac asi napovedia fotky a potom spominane video… pocit to bol sialeny a osobne doteraz neverim, ze sme to spravili a skocili dolu :) hahaha PEKLO v pozitivnom slova zmysle.

Dnes, den po skosku sme vyrazili na cestu do Pokhary – druheho najvacsieho mesta v Nepale s vyhladom na Annapurny :). Dorazili sme sem celkom lahko, v ceste nam stala len maoisticka demonstracia, pocas ktorej bola zablokovana cesta. Inak cesta bola v pohode :). Teraz uz sme tu a tesime sa na trek… vyzera to, ze sa nakoniec pojde na Annapurna base camp – sucast zmenenho planu ;).

Toz uzite si fotky:

1. Chitwan national park
2. Bombo v Nepale
3. Bungee jump

Nakoniec sa nam predsa len podarilo vyrazit na trek a rozhodli sme sa tentokrat zdolat Annapurna Base Camp, ktory sa nachadza vo vyske 4130 metrov nad morom.

Po malom planovani, kupeni mapy oblasti a vybaveni potrebnych povoleni, sme toto nase stastne uradovanie zapili uradnickym pivkom a druhy den rano sme vyrazili na cestu :).

Prvy den treku sme zacali v dedinke Phedi, do ktorej sme sa doviezli malilinkym taxickom. Ruksaky sa viezli na streche a my styria vo vnutri :). Taxikar celu cestu nariekal, ze je drahy benzin a podobne… Aktualne sa totiz Nepal zmieta v ukrutnom nedostatku benzinu a tak sa predava na ciernom trhu za strasne peniaze. Ale to by bolo viac o politike ako o nasom treku… ;).

Nakoniec sme sa doviezli kam bolo treba, taxikarovi sme dali o 50 rupii viac, aby neplakal po ceste domov :) a vyrazili sme na trek.

Cesta za zdolanim dalsieho Base Campu zacala hned hustym stupanim a zdolanim niekolkych tisicok schodov. Davali sme teda nasim mlandravym telam zabrat hned od prvej minuty :). Pocasie tiez nebolo uplne najlepsie, stale bolo zatiahnute, pod mrakom a vlastne sme doteraz ani nevideli ziaden vyhlad na osemtisicky, ktore boli okolo nas…

Treti den sla cesta stale dokopca, ako inak :), a miestami sme sli dusu vypustit. Aby to nestacilo, tak sa zhorsilo aj pocasie a zacalo nam pekne prsat a prisiel opat cas na nase goratexove bundy z Hong Kongu. Dazd nas zastavil v dedinke Bamboo, kde sme museli ostat spat. V noci teploty klesli pod nulu a tak sme sa rano zobudili do zasnezeneho dna. Jeden den jar a druhy den zima. Este sme nezabudli na mrazive noci v Tibete a uz ich tu mame zase…

Uz dopredu nam bolo jasne, ze to nebude len tak pod klobaska zjem ta a zo snehom a mrazom sme ratali. Sice od vyssej nadmorskej vysky, ale tak co uz, Himalaje su nevyspytatelne…

Stvrty den sme teda vyrazili v miernom mraze a snehu opat hore za nasim vysnivanym cielom. Cesta bola tazsia a prechody cez zasnezene drevene mostiky sa stali viac adrenalinove, ale nase duse hriali prve pohlady na himalajske vrchy. Pohlad na vrchol Machhapuchhare (Fish Tail) stal rozhodne za to a hnal nas dopredu. Poobede sa pocasie opat pokazilo a zacalo snezit. Podarilo sa nam vsak prist do dedinky Deurali (3200m), kde sme si dali veceru a pobrali sa spat, dufajuc v pekne pocasie na dalsi den…

Piaty den sme vyrazili plni odhodlania prist do Machhapuchhare base camp, z ktoreho je to uz „len“ kusok do Annapurna base camp. Kracali sme dve hodiny v tazkych snehovych podmienkach a cim vyssie sme sli, tym viac snehu bolo. Cim sme boli vyssie tym sa slo tazsie aj kvoli nizsiemu percentu kyslika, clovek sa tu velmi lahko zadycha…

Pocasie nam dnes prialo a od rana svietilo slnko. Vyhlady boli tiez uzasne, ktore nas aspon trochu odputavali od narocnosti vystupu.

Po dvoch hodinach sme uspesne dorazili na Machhapuchhare base camp a kedze pocasie bolo stale pekne, slnko svietilo a obloha bola modra, rozhodli sme sa, ze skusime zdolat aj Annapurnu Base Camp este dnes.

Povodny plan bol ostat spat na MBC a rano s vychodom slnka vyrazit na Annapurnu. Vacsinou sa to tak robi kvoli nedostatku casu ist hore a dole a tiez kvoli tomu, ze poobede sa zbiehaju mracna, ktore kompletne pohlcuju vsetky vrcholy a viditelnost je len par metrov a clovek sa moze riadit len vyslapanym chodnickom…

Tak ci onak, kedze pocasie nam dnes prialo, vyrazili sme za nasim cielom… Ruksaky sme nechali na MBC a sli sme nalahko, dufajuc, ze stihneme vyhlad na Anapruna I, Annapurna South a Machhapuchhare skor ako sa zahalia do neprehladnych mracien.

Cesta hore nam trvala dve hodiny a kedze nam prialo stastie videli sme vsetko, co bolo treba. Dych beruce pohlady na okolite kopce naozaj boli zadostucinenim za vynalozenu namahu. Himalaje su uzasne a pobyt v tychto vysokych nadmorskych vyskach je naozaj navykovy :).

Nakoniec sme teda uspesne zdolali Annapurna Base Camp a vysli do vysky 4130 metrov nad morom. I ked sa tesne pred nasim prichodom do base campu kompletne zatiahla obloha, nic to nemenilo na nasej radosti z dostiahnuteho ciela. Slnko este parkrat vykuklo spoza oblakov a tiez striedavo vykukovali vrcholky Annapurien. Po malom obcerstveni sme potom vyrazili splnit poslednu povinnost na tomto mieste a to zavesit tibetske budhisticke vlajocky pre stastie na blizky kopec.

Misia splnena!

Po ceste dolu sme este videli zopar nadhernych pohladov, po ktorych sa pocasie definitivne pokazilo. Viditelnost bola naozaj len na par metrov a slapali sme v nepriehladnej hmle. V Machhapuchhare base camp sme zobrali ruksaky na chrbat a pobrali sme sa z tohoto necasu na ustup do nizsich nadmorskych vysok. Dorazili sme nakoniec tam kde sme rano zacinali – dedinka Deurali. Tam sme dali veceru a spokojni a utahani sme sa pobrali do spacakov.

Druhy den nas privitalo krasne pocasie a cely den nam svietilo slnko. Dokonca som vytiahol trojstvrtove nohavice ;). Slapali sme dolu a za chrbtom sa nam tycil Fish Tail. Pocit z dosiahnuteho ciela nam vlieval silu a tlacil nas dolu… nech uz mame tento trek za sebou.

Po osmich hodinach zostupu sme dorazili do dedinky Chhomrong, ktora sa nachadza priblizne na polceste. To nam davalo nadej, ze druhy den, ak pojde vsetko ako ma, by sme podvecer mohli dorazit spat do Pokhary. Vecer sme sa teda riadne napapali, osprchovali v horucej vode a zahrali karty a popili miestny rum pocas cakania na jedlo :).

Druhy den sme slapali opat ako divi cez uzke cesticky a ryzove polia a podvecer unaveni a udrteni sme dorazili do dedinky Naypul, kde sme vybavili auto do Pokhary.

Nakoniec nam teda cesta hore trvala 5 a cesta dolu 2 dni. Povodny plan bol zdolat tento vystup za 10 dni, takze cool… mozno sme sa nemuseli tak ponahlat, ale to uz je teraz jedno ;).

Takze huraaa, trek mame za sebou a tiez dalsi splneny sen a ciel! Respect vsetkym zucastnenim ;).

Co sa dialo potom? Dorazili sme do Pokhary a skocili sme na oslavne pivko. Potom sme si dali oslavnu sprchu a sli na oslavnu veceru. Po tej sme sli oslavne oslavovat do miestneho klubu Magic ;), kde sme oslavne uradovali na bare i na parkete :)…

Noc to bola dlha a kedze zavreli klubik, tak sme s miestnymi vyrazili na ryzove pole :), kde sa konal akysi ilegal :). Dj daval sqele songy a podavalo sa pivko :), uplna parada… nakoniec sme sa vydali na cestu domov, ked sme zaculi ukrutne drumy vychadzajuce spoza blizkeho domu. Tam sa medzicasom konala dedinska oslava, ktorej sme sa zrazu stali ucastnikmi a po par tancoch sme sa racej opat pobrali kade lahsie… Nocnu cestu do naseho guesthousu sme ukoncili „romantickou“ jazdou na korbe mliekarenskeho auta plneho sackov s mliekom :). Fuh… to bola noc… :)

Teraz sa uz nachadzame spat v Kathmandu a davame dokopy vsetky zazitky :). O chvilu sa poberieme na veceru a zajtra… zajtra pride opat novy den plny novych veci… a co to bude? Nooo… to vam prezradim az v dalsom reporte ;).

Checkuj fotky z treku na Annapurna Base Camp