Pred troma dnami sme uspesne dosiahli vysnivanu destinaciu – Lhasa, hlavne mesto Tibetu. Huraaa :).

Dva dni vo vlaku z Chengdu ubehli celkom rychlo i ked nie uplne hladko :). Cigiho opruzovalo dost huste prechladnutie (a stale opruzuje) a ktomu vyskove prevysenia, ktore sme vsetci pocitovali tiez nebolo len tak pod klobaska zjem ta :).

Tak ci onak, cesta novou zeleznicou, ktora bola otvorena v July minuleho roku (2007), a ktora prechadza cez sedlo vo vyske 5200 metrov nad morom, bola dost cool. Vlacik bol vybaveny aj kyslikovymi pripojkami pre kazdeho cestujuceho, tak obcas sme si slahli supku :), na odlahcenie priznakov vysokohorskej choroby.

Lhasa

Hlavne mesto Tibet :), srdce budhizmu, strecha sveta… Tak tu sa aktualne nachadzame… Prve dni tu boli trochu tazie ako by jeden cakal, ale dnes uz je opat vsetko fajn, slniecko svieti a obloha sa belasi :).

Tak ako kazdy, aj my sme si presli utrpenim zvane vyskova choroba (AMS). Priznaky ako bolest hlavy, nechut do jedla, nespavost a podobne sa stali nasim kamaratom na par dni. Jedinym liekom na to je aklimatizacia, co znamena klud, vela tekutin, ziaden alkohol :), tibetske bilinky ;) , dostatok casu a stary dobry ibupik :).

Ake to tu vlastne je? Cinska nadvlada to tu znacne poznacila, no neznicila. I ked k tomu zniceniu vela nechybalo. Trosku sme ciatli historiu a veru nebolo to tu lahke a cinska armada to tu od pedesiatych rokov pekne plienila.

Tak ci onak, mesto ma stale svoju atmosferu, Tibetania su mili ako vzdy a budhizmus sa z ulic, chramov a tibetskych domovov nevytratil. Tazko je popisat pocit ci atmosferu, ktora tu vladne a tiez prirodu, ktora to tu obklopuje… verim, ze fotky napovedia viac :).

Inak vcera sme navstivili jeden z najstarsich chramov, ktoreho zaklady boli postavene v siedmom storoci nasho letopoctu. Vola sa Jokhang a je umiestneny v centre stareho mesta. Spolu s putnikmi sme si presli Koru, co je vlastne putnicka trasa okolo chramu. Po nej sme vosli do chramu a obzreli sme si jeho vnutro prevonane svieckami z yacieho masla. So strechy chramu bol tiez pekny pohlad na Potalu – staroveke, no stale aktualne, sidlo Dalajlamov.

Dnes sme si dali opat nenarocny plan, ktoreho cielom okrem vybavenia Nepalskych viz, bolo obzretie si Potaly z vonku. Pocasie nam prialo, slnko svietilo a obloha bola modrejsia ako modra :). Co viac si moze cloviecik ako ja alebo my, zelat :). Obzreli sme si toto Dalajlamove sidlo zo vsetkych stran a tiez sme absolvovali putnicku trasu okolo. Zapojili sme sa do maleho davu putnikov, ktory neustale obklopuju toto posvetne miesto a odrieka svoje modlitby.

Splneny sen? Rozhodne ano! Takto pred rokom bol Tibet jednym z miest, o ktorych som si myslel, ze ano, jedneho dna urcite :). Dnes stojime tu s usmevom na tvari a uzivame si jedinecnu atmosferu tohoto miesta.

A kto moze byt stastnejsi dnes ako Cigi? Asi nikto :), predsalen oslava narodenin v Tibete pri Potale je dostatocym zadostucinenim :). Uz len keby tu bol daky dobry tibetsky dramandbassovy klubik hehehe :).

Oki doki, zajtra nas caka navsteva Potaly, tento krat z vnutra :). Zatial sa majtre a mier a laska nech vladne vo vasich dusiach ;).

Pozri fotky z Lhasy

Prvy tyzden nam tu uplynul ako voda :) a citime sa tu takmer ako doma :). Ulicky v okoli mame prelezene, predavacov pozname a oni nas, miestni ludia sa uz na nas nepozeraju ako keby nas v zivote nevideli :). Totiz oni stale pozeraju a idu si na nas oci vyocit :), ale uz to je taky ten iny pohlad, podobne ako sa my pozerame na opicky v zoo :) haha… aj ked ju vidis 15krat stale nanu cucis :).

Anyway Cigi nam bol chory a choroba ho ominala zopar dni. Presnejsie tri, na ktore sme ho priviazali (dobrovolne) k posteli a nastolili ukrutnu liecbu cajom, acylpacom a trojdnovym antibacom. Chvalabohu sa ma lepsie a uz beha opat ako srnka a hadze oci po miestnych krasavicach :). Liecba zabrala…

Inak sa nic az tak zaujimave nedialo (az do vcera), ja s Indi sme sa flakali po okoli a venovali sme sa nasavaniu budhizmu, shoppingu na trhoch a usmievaniu sa na usmievavych okolitych ludi :).

Vcera, vsetci traja v plnej sile a zdravi, sme zahajili naplnanie Tibetskeho planu (TP) a navstivili sme Potalu :). Predsalen netreba to hned prvy den prehanat :). No a dnes (druhy den TP) sme boli pozriet Drepung monastery, ktora sa nachadza 4km od Lhasy. Kulove miesto, kde sa volakedy vzdelavalo a zilo 10tisic mnichov. Dnes ich je tam uz len par stovak, kto vie preco ehm (cinska kulturna revolucia)…

Tak ci onak, monastery bola velmi pekna, velmi malo ludi co dotvaralo velmi prijemnu atmosferu. Stravili sme tam 3 hodiny prechadzanim sa medzi ulickami, domcekmi, chramami, skolami a pod… uzasne miesto plne mieru.

Pocas troch „volnych“ dni sme vytvorili plan az do 12.februara, kedy sa k nam ide pripojit bracho Bombo na zaverecnu Nepalsku expediciu :), ale o tom neskor… Plan je dost husty, pretoze sa zda, ze sme vycerpali takmer vsetky volne dni. Takze najblizsie tri tyzdne sa toho asi bude diat dost a ako highlihgt bude… ale o tom inokedy, ked to bude aktualne :).

Toz drzte palce a M&L s vami :)…

Checkuj fotky z poslednych dni :)

Update fotky

Checkuj fotky z Pabonka Monastery

Prisiel cas na poslendy reportik z Lhasy :). Cas plynie ako voda a zajtra to bude presne 14 dni co sme Tu :).

Anyway za posledne dni sme navstivli zopar monastery a absolvovlali nejaky ten maly treningovy trecik :), aby sme trochu rozhybali nase mlandrave tela a vybycovali sa k nejakemu tomu vykonu :). Takymto narocnejsim trecikom bol prave posvatny pochod okolo Ganden Monastery, kam sme vyrazili rannym busom este za tmy :). Presnejsie sme sli busom, ktory odchadzal o 6:30 a vstavat sme museli o hodku skor :), co z tohoto vyletu robilo nocny pochod. Nocny preto lebo kvoli casovemu posunu a jednotnemu cinskemu casu, tu slnko vychadza asi o 8:30 rano, takze vstavat o 5:30 je ako vstavat o tretej rano :).

Tak ci onak, to bol coolovy zazitok a rozhodne stalo za to vydat sa na nocnu put s lokalnymi ludmi :).

Ked sme dorazili na miesto, tak vonku stale vladla ukrutna tma a mesiac bol vysoko :). Asi po polhodke zacalo vykukat slnko z poza vysokych hor… Btw nachadzali sme sa vo vyske 4500 metrov na morom a mraz vrazal pod nase oblecenie :).

Trochu sme sa pozohrievali horucou vodou v miestnej diere, ktoru nam chalanko nacapoval a natlacili sme primrznute ranajky nastojaka…

S vychodom slnka sme sa vydali smer Ganden kora (trek), ktoreho ciel bol na vrchole blizkeho kopca (cca 4800), ktory sme zdolavali spolu s prvymi slnecnymi lucmi, ktore ako tak zohrievali nase primrznute koncatiny. Kopec bol strmy, kysliku v tejto vyske naozaj pomenej (esteze sme celkom slusne aklimatizovany), mraz silny a kazdym krokom sme lapali dych co nam pluca stacili :).

Po asi hodke a pol sme dorazili na vrchol, odkial bol neskutocny vyhlad na stovky kilometrov po celej Tibetskej nahornej plosine. Kochali sme sa pohladmi na vsetky strany tak dlho ako nam zima dovolila a pobrali sme sa na ustup opat dolu… Omrkli sme si tiez chram, ktory bol viac menej v rekonstrukcii, ale stretli sme tam jedneho mnicha, ktory daval huste beaty v hustom rytme na husty drum :). Myslim, ze by sa v hudobnej branzi nestratil a v hanbe by zanechal nie jedneho dnb didzeja ;).

Dalsi den sme venovali vybavovaniu Land Cruisera, ktorym sa chceme vydat na cestu na Nepalske hranice. Ako maly opruz sa tu ukazuje nadchadzajuci Cinksy a hned za nim Tibetsky novy rok. Problem je, ze vsetko tu bude zavrete a pokial clovek nema nejake znamosti s lokalnymi ludmi, tak sa tu novy rok ukazuje ako dost velky „kapor“. Teda kapor v zmysle novorocnych oslav, pretoze tu to prebieha vsetko v kruhu rodiny, nieco ako u nas vianoce… Takze sme sa rozhodli, ze je cas vypadnut a najlepsie este pred „novym“ rokom… :)

Dali sme sa tu dokopy s dakymi turistakmi, ktori maju v plane ist tiez na Nepalske hranice a kedze po ceste sa chceme zastavit na rovnakych miestach tak pojdeme vsetci spolu. Tomu sa vravi hromadny utek haha :). Sme skupina 9 ludi a bereme dva jeepy :) smer Nepal…

Vyrazame zajtra rano a cesta nam bude trvat 4 dni a piaty den okolo obeda by sme mali dorazit do Kathmandu v Nepale. Po ceste sa chceme zastavit na Yamdrok Tso (jazero), tiez pozriet nejake mesta (Shigatse, Gyantse, Tingri a ine..), zopar monasteries a ako hlavny bod programu po ceste na hranice je Everest base camp z Tibetskej strany, ktory sa nachadza vo vyske 5200 metrov. Tibetske vlajocky uz mame kupene a ak pojde vsetko ako ma, tak o par dni tam budu visiet :).

Toz drzte vsetci palce… a opakujte po mne: om mani padme hum

Fotky z treku okolo Ganden monastery

Caute vsetci :) opat zivi a zdravi sa hlasime, tetokrat z Kathmandu – hlavneho mesta Nepalu.

Cca pred tyzdnom sme este trpeli v ukrutnych mrazivych teplotach pri nedostatku kyslika vo vysokych nadmorskych vyskach a dnes uz nasavame polution velkomesta a behame opat v trickach :).

Aka vlastne bola cesta? Fuh, ani neviem kde skor zacat… V Lhase sme nahadzali ruksaky do prenajatych jeepov a vydali sme sa na cestu po Tibete. Priaznivci map mozu checknut Friendship highway a blizsie si predstavit kade asi cesta vedie…

V zasade cesta bola easy, nasou hlavnou ulohou bolo sediet na zadku :) a trpiet zimu a mraz :). Tou lepsou strankou boli nadherne vyhlady, ktore sa nam cestou naskytali. Predsalen clovek sa nie kazdy den pohybuje vo vyskach medzi 4000 – 5400 metrov nad morom :) a ma moznost pozriet sa dolu a do sirokych dialav :).

Prvy den cesty sme navstivili jazero Yamdrok. Specialitou jazera je, ze sa nachadza vo vyske 4500 a ma slanu vodu, takze nezamrza :). My sme sa nan pozreli z kopca vysokeho 5200 metrov a mali sme ho ako na dlani. Jazero je dost velke a tusim som ani nevidel na jeho koniec :). V tejto vyske sme si vyskusali aj beh, ktory koncil po par metroch takmer udusenim haha :). Darmo v tejto vyske je tusim len 54% kyslika oproti mnozstvu tam dole pri mori :). Naladu nam okrem pekneho vyhladu zlepsovali aj miestni Nomadi, ktori za malu financnu odmenu poskytovali jazdu a fotku na vyzdobenom Yakovi ;) alebo fotku so „zurivou“ Tibetskou dogou. Racej sme odolali ;).

Cesta pokracovala sirokymi planami tibetskej nahornej plosiny a tento den sme koncili v meste Shigatse. Toto mesto je druhe najvacsie v Tibete. Pravdu povediac je to dost diera :), speciale v mimosezonnom obdobi a tesne pred tibetskym novym rokom :). Prirovnal by som to k divokemu zapadu, kde sa vo vetre prazdou ulicou kotula taky ten chumac chrastia :). Jedinym rozdielom bola zima a mraz. Tu sme stravili prvu tazku noc, pocas ktorej teploty klesali k hranici –18 stupnov. V Tibete nemaju ustredne kurenie ani tesnenia, takze teplota v izbe je rovnaka ako vonku… A kto chce rano pit, musi si flasku s vodou pod paplon skryt :) (inak zmrzne).

Cielom dalsieho dna bolo dostat sa do mesta Shegar, z ktoreho je to potom uz len kusok na Everest base camp. V ceste dostat sa tam nacas nam stalo opravenie defektu, ktory dostal druhy jeep. Soferi tuto situaciu zvladli hravo a my sme sa mali aspon na com trosku zasmiat :).

Smiesne vsak vobec nebolo sledovat zivot kocovnych Nomadov, ktori prezivaju drsne tibetske podmienky a zimu v stanoch a v uplne primitivnych podmienkach. Ziju uplne tradicnym zivotom, akym sa tu zilo uz pred stovkami rokov v absolutnom suziti s prirodou. Maju svoje yaky, ktore pouzivaju ako dopravny prostriedok, zdroj jedla (meso, mlieko) a tiez ako zdroj vlny a koze (saty, deky, stany).

Podvecer sme uspesne dorazili do Shegaru a to, ze Everest nie je daleko sme citili v kostiach… alebo to bol mraz? :) Dali sme si veceru, ktoru nam tu navarili :) a pobrali sme sa spat. Podmienky oproti predoslej noci sa o par levelov zhorsili. Nemali tu vodu, sprchu a namiesto zachodou bola drsna diera v zemi plna zamrznutych xxxx. To, ze v izbe mrzne sme brali ako samozrejmost, i ked tazko sa zaspava pri –10 a este tazsie vstava pri –15 :).

Treti den rano sme vstali este za tmy a po rannej vymene dalsej prazdnej pneumatiky sme s vychadzajucim slnkom a omrzajucimi prstami na nohach vyrazili smer Everest base camp.

Po 4 hodinach jazdy sme sa ocitli pred v stupom do Everest oblasti, ktora je strazena cinskymi armadnymi uradnikmi. Po asi polhodinovom opruze s ukazovanim pasov, prepisovanim udajov a dalsom ukazovani pasov, chekovani permitov a permitov na permity, ticketov a nasadani a vysadani z auta nas nechali prejst cez cerveno-bielu rampu a mali sme volnu cestu az k Rhongpu Monastery vo vyske 5000 metrov. Tam bol umiestneni dalsi checkpoint a brana k Everest base campu, ku ktoremu je to odtialto „len“ 8km.

Na prechod posledneho checkpointu treba dalsi specialny permit + zakupene nieco ako ticket (entry fee). Tretia skupina, co sla za nami, mala problem s niektorym z permitov a cinski armadnici ich nepustili dalej. Ich vyprava skoncila tesne pred cielom. Nepomohli ani uplatky, ani ukecavanie, ani krik a hnev… cinska byrokracia je neoblomna a tak pre nich ostava Base camp nesplnenym snom…

Nam vsak nestalo nic v ceste, uspesne sme stali na druhej strane checkpointu a spolu s armadnym doprovodom sme sa vydali zdolat zaverecnych 8km (peso).

Cesta bola narocna uz len samotnou vyskou a nedostatkom kyslika. Ist sa neda velmi rychlo, len tak na kolko staci dych. Aklimatizacia je tu zivotne dolezita, bez ktorej tu clovek lahko moze prist k najhorsiemu… Po hodine a pol to jeden z nasej vypravy vzdal a vyskova choroba ho zacala lamat. Musel ist spat k jeepu. Ostani sme pokracovali dalej… Nebola to prechadzka ruzovou zahradou :), ale Everestak priamo pred tvarou nam vsetkym asi dodaval silu :). Najtazsia, ako vzdy, bola zaverecna etapa… posledny kilometer fukal smrtiaci vietor a cim sme boli blizsie, tym bol silnejsi. Miestami bol problem vobec ustat jeho napor a nespadnut na zem. Obcas fukal tak silno, ze sa do vetra dalo opriet celou vahou a levitovat → super pocit :).

Nakoniec sme uspesne dorazili do base campu a dosiahli sme opat vysku 5200m. S Cigim sme vysli na blizky kopcek, kde viali budhisticke vlajocky a vitazoslavne sme tam priviazali nase :). Misia splnena…

Dolu sa uz slo lahsie, pocit splneneho ciela a sna nas hrial pri srdci a vietor v chrbe nas hnal spat dole…

Vecer unaveni po narocnom dni sme lihali opat do primrznutych posteli, tento krat v mestecku Tingri. O socialnych zariadeniach sme si mohli nechat len zdat, spravili sme dalsi krok ku zblizeniu s prirodou, no ale vdaka bohu, ze tu nad toaletnou dierou nefukalo ;).

Stvrty den rano sme vyrazili definitivne k Nepalskym hraniciam. Po ceste sme presli horskymi perchodmi vo vyskach nad 5tisic metrov, uzivali sme si posledne chvile na tibetskej plosine. Tiez sa nam podarilo zapadnut jeepom do ladovej pasce na zamrznutom moste, ale nas skuseny vodic a dobre auto nas z tejto slamastiky dostali. Tretia skupinka, ktora mala smolu na base campe, mala smolu aj teraz. Zapadli na tom istom mieste a ani po hodine snahy sa nam nepodarilo ich vyslobodit. Neskuseny vodic, auto bez retazi (ani my sme nemali), vela ladu a hlboka voda boli tazkymi prekazkami. Nakoniec ich z tejto slamastiky dostali miestni z blizkej dediny, ktori priniesli na pomoc tazku techniku – krompace, motiky, lana…

Cestu nam potom este komplikovala zamrznuta cesta v jednom meste a bager, ktory to tam cele riesil. Nejaku tu hodinku trvalo kym rozbili vsetok lad a cestu opat otvorili.

Vecer sme uspesne dorazili do hranicneho mestecka Zhangmu, kde hranice zavreli 10 minut pred nasim prichodom. Nic to, stravili sme tu noc, poslednu v Tibete, poslednu v Cine… Dali sme si rozluckovu veceru, poslednu Tu :).

Druhy den sme bez vacsich problemov presli cez Cinske hranice a od nepalskych nas delilo 8km. Tie sme presli minibusom po totalne rozbitej ceste plnej bagrov, ktore nam tu ktosi neustle „hadzal“ pod nohy (kolesa). Cesta medzi hranicami bola teda dost bagrista :), ale nakoniec sme aj tieto prekazky prekonali a cez most priatelstva sme presli na Nepalsku stranu himalajskych kopcov.

Bublic busom za par supiek sme sa potom odviezli do hlavneho mesta, o par vyskovych km nizsie a o par desiatok stupnov teplejsie :). Tak a sme opat v Nepale! :)

Pozri fotky Everest base camp trip

ps: zajtra prileti za nami dalsi petrzalsky vlk – Bombo :), toz snad sa po ceste nestratil a zajtra sa vsetci stretneme na letisku :).