Pred troma dnami sme uspesne dosiahli vysnivanu destinaciu – Lhasa, hlavne mesto Tibetu. Huraaa :).

Dva dni vo vlaku z Chengdu ubehli celkom rychlo i ked nie uplne hladko :). Cigiho opruzovalo dost huste prechladnutie (a stale opruzuje) a ktomu vyskove prevysenia, ktore sme vsetci pocitovali tiez nebolo len tak pod klobaska zjem ta :).

Tak ci onak, cesta novou zeleznicou, ktora bola otvorena v July minuleho roku (2007), a ktora prechadza cez sedlo vo vyske 5200 metrov nad morom, bola dost cool. Vlacik bol vybaveny aj kyslikovymi pripojkami pre kazdeho cestujuceho, tak obcas sme si slahli supku :), na odlahcenie priznakov vysokohorskej choroby.

Lhasa

Hlavne mesto Tibet :), srdce budhizmu, strecha sveta… Tak tu sa aktualne nachadzame… Prve dni tu boli trochu tazie ako by jeden cakal, ale dnes uz je opat vsetko fajn, slniecko svieti a obloha sa belasi :).

Tak ako kazdy, aj my sme si presli utrpenim zvane vyskova choroba (AMS). Priznaky ako bolest hlavy, nechut do jedla, nespavost a podobne sa stali nasim kamaratom na par dni. Jedinym liekom na to je aklimatizacia, co znamena klud, vela tekutin, ziaden alkohol :), tibetske bilinky ;) , dostatok casu a stary dobry ibupik :).

Ake to tu vlastne je? Cinska nadvlada to tu znacne poznacila, no neznicila. I ked k tomu zniceniu vela nechybalo. Trosku sme ciatli historiu a veru nebolo to tu lahke a cinska armada to tu od pedesiatych rokov pekne plienila.

Tak ci onak, mesto ma stale svoju atmosferu, Tibetania su mili ako vzdy a budhizmus sa z ulic, chramov a tibetskych domovov nevytratil. Tazko je popisat pocit ci atmosferu, ktora tu vladne a tiez prirodu, ktora to tu obklopuje… verim, ze fotky napovedia viac :).

Inak vcera sme navstivili jeden z najstarsich chramov, ktoreho zaklady boli postavene v siedmom storoci nasho letopoctu. Vola sa Jokhang a je umiestneny v centre stareho mesta. Spolu s putnikmi sme si presli Koru, co je vlastne putnicka trasa okolo chramu. Po nej sme vosli do chramu a obzreli sme si jeho vnutro prevonane svieckami z yacieho masla. So strechy chramu bol tiez pekny pohlad na Potalu – staroveke, no stale aktualne, sidlo Dalajlamov.

Dnes sme si dali opat nenarocny plan, ktoreho cielom okrem vybavenia Nepalskych viz, bolo obzretie si Potaly z vonku. Pocasie nam prialo, slnko svietilo a obloha bola modrejsia ako modra :). Co viac si moze cloviecik ako ja alebo my, zelat :). Obzreli sme si toto Dalajlamove sidlo zo vsetkych stran a tiez sme absolvovali putnicku trasu okolo. Zapojili sme sa do maleho davu putnikov, ktory neustale obklopuju toto posvetne miesto a odrieka svoje modlitby.

Splneny sen? Rozhodne ano! Takto pred rokom bol Tibet jednym z miest, o ktorych som si myslel, ze ano, jedneho dna urcite :). Dnes stojime tu s usmevom na tvari a uzivame si jedinecnu atmosferu tohoto miesta.

A kto moze byt stastnejsi dnes ako Cigi? Asi nikto :), predsalen oslava narodenin v Tibete pri Potale je dostatocym zadostucinenim :). Uz len keby tu bol daky dobry tibetsky dramandbassovy klubik hehehe :).

Oki doki, zajtra nas caka navsteva Potaly, tento krat z vnutra :). Zatial sa majtre a mier a laska nech vladne vo vasich dusiach ;).

Pozri fotky z Lhasy