Vzdy som si myslel, ze v pekle je horuco, no nie je to pravda. V pekle je pekelna zima!

Do ciny sme sa vratili po dvoch tyzdnoch stravenych v HongKongu, odkial sme sa priamym vlakom dopravili par tisic kilometrov severnejsie, do hlavneho mesta Beijing (Peking). Po 25 hodinach stravenych vo vlaku sme dorazili do srdca cinskeho pekla :). Kazdou hodinou vo vlaku sa vonkajsia teplota znizovala o jeden stupen a ked sme vystupili s vlaku, vonku bolo –5 :). Rozdiel 25 stupnov za 25 hodin! Dost peklo… ;)

V Beijingu sme stravili 3 dni vratane prichodzieho a odchodzieho dna a musim povedat, ze sme mali nezvyklo nabity program :). Kto vie, mozno ta zima vonku nas nutila trochu viac pohnut zatkami hehe :). Ale nie bolo to preto, lebo sme sa trosku dlhsie valali, ako take prasiatka, v HK a trochu sme sa dostali do casovej tiesne… Ale nevadi, vsetko sa da stihat ked sa chce :).

Druhy den sme takmer cely stravili vo Forbiden City (Zakazane mesto), co je v podstate historicka cast mesta, ktora sluzila ako sidlo dvoch navacsich cinskych dynastii Ming a Qing. Tiez este do dedavna (par desatroci dozadu) platil zakon, ze ziadna budova v meste nesmela byt vyssia ako najvyssia budova v Zakazanom meste. To sposobilo, ze Beijing ako taky sa rozprestiera na neskutocne obrovskej ploche. Avsak to vsetko bolo predtym nez v osemdesiatych rokoch zacala vystavba panelakov a mrakodrapov, ktore zmenili dovtedajsi raz celeho mesta. Dnes je to obrovska metropola plna megalomanskych stavieb a tie najmegalomanskejsie budu dokoncene niekedy v najblizsich rokoch. Darmo, Cina napreduje zavratnou rychlostou a je to vsade vidiet a citit.

Ale spat k Forbiden City. Stravili sme tu teda jeden cely mrazivy den prechadzanim sa starobilimi ulickami, obdivovanim tradicnych odevov, nastrojov, vynalezov a podobne. Mraz nam liezol stale hlbsie pod vetrovky a mikiny, nastahoval sa nam do topanok a prvy krat po dvoch rokoch dvaja z nas opat pocitili omrzanie prstikov :). Na zaver dna sme posilneni horucim cajom sli obzriet muzeum hodiniek, kde su vystavene starobile cinske, ale aj europske nastroje na meranie casu, ako napriklad zlaty sloni zaprach chodiaci dookola, alebo trojmetrove vodne hodiny a podobne… :)

Vecer sme sa potom sli trosku rozmrazit do miestneho podniku a kedze Cigi vybavil prve rande cez Couchsurfing s miestnou pipkou a jej kamosmi, tak vecer bolo celkom veselo :). O jednej rano sme sa potom vratili do naseho hostelu, ktory bol btw vybudovany v podzemi a nase izby sa nachadzali na 4 podzemnom poschodi :).

Druhy den sme sa vybrali na asi najvacsi ciel tu v cine a tym bol a je Velky Cinsky Mur. My sme sa rozhodli ist na cast muru, ktora je pri Simatai a ktora nie je zrekonstruovana, ale povodna a schodna. Taktiez tam chodi menej turistov a vcase ked sme tam boli my, tak ich tam bolo naozaj len zopar…

Vonku bola zima a cesta k nemu trvala 3 hodiny mikrobusom. Cesta plna zakrut, peknych vyhladov a zladovatelych usekov ubehla celkom rychlo. Teda aspon mne :), pretoze som si dal uradnicky oddych haha… :) Po kratkom uradovani sme sa zrazu ocitli medzi kopcami, na ktorych hrebenoch sa tiahol velky mur ako had. Pohlad nan bol uzasny, mozno lepsi ako som predtym ocakal. Je to fakt velkolepa stavba, ktora stala mnoho zivotov a pri ktorej upatiach zomrelo mnoho ludi…

Cestu hore sme si skratili miestnou lanovkou, ktora nas za par penazi a par minut vyviezla tesne pod hreben. Odtial to uz bolo len na par desiatok schodov a asi po 15 minutach slapania sme boli hore.

Huraa dosiahli sme ciel, cinsky mur a stojime na nom vlastnymi nohami!

Bol to uzasny pocit stat tam hore a hladiet do dialav… prechadzka po muri ulahodila nasim ociam, ale hlavne dusiam :). Celkovo sme stravili chodenim po muri sem a tam cca 3 hodiny :) a uzivali sme si takmer dokonalu samotu. Ziadne tisicky cinskych hlav, ziadne davy… len par turistov sa mihlo sem tam okolo nas. To preto lebo v January uprostred zimi sa sem nikomu nechce, teda skoro nikomu ;).

Vecer sme potom uz utekali na vlak, ktory nas v noci previezol opat cosi severnejsie do mesta Harbin, ktore je btw na urovni Vladivostoku (mozno aj trochu severnejsie) :).

Fotky z Beijingu

Harbin

Po vystupeni z vlaku sme pochopili preco sa v tomto meste kona ladovy a snehovy festival a tiez co to znamena pekelna zima. Vonku bolo cca –30°C, co bolo naozaj ciste peklo :).

Prvy den sme stravili vseobecnym obzeranim mesta a pesej zony lemovanej ladovymi sochami. Tiez sme sa trochu posmykali na ladovom detskom ihrisku :) a poprechadzali sa po totalne zamrznutej rieke sirokej asi ako dunaj :), na ktorej boli vybudovane rozne smyklavky a drahy, psie a konske zaprahy sani a podobne… Pred totalnym zamrznutim sme sa schovavali po shoppingovych centrach a restauraciach :). Vecer sme potom sli obzriet prvy ladovy park s mnozstvom ladovych soch, ktore akoby ozivali pod farebnymi svetlami, ktore ich osvecovali. Po asi hodinke sme uz naozaj premrznuty na kost utekali do tepla, pretoze –30 to neni len tak zmrzlinku lyzat hehe…

Druhy den sme sa trosku motali a uradovali listky na utek z tohoto zimneho pekla :) – nie do tepla, ale spat do Pekla ;).

Vecer sme potom vyrazili omrknut snehovy park plny soch vytesanych ako inak zo snehu :). Musim povedat, ze tiez dost huste, pretoze si ani neviem predstavit v takej zime vyrabat sochy a budovy gigantyckych rozmerov. Po zotmeni sa ochladilo este viac, tu mi dochadzaju slova na vyjadrenie naozaj velkej zimy a totalneho mrazu :), omrzali nam ruky i nohy, mne cela brada :) a racej sme zo zamrznuteho bojiska utekali ozlom krky…

Po rozmrazeni sa v restavracii a poriadnom chilli dlabanci sme sa vybrali na zaverecnu a najlepsiu cast ladoveho festivalu. Tou je kvazi mesto vybodovane z ladu a temou tohorocneho festivalu boli ako inak Olympijske hry. Organizatori nechali v parku postavit budovy reprezentujuce miesto, kde sa v minulosti konali OH a tak sme mali moznost navstivit Ateny, Moskvu, Pariz… a tiez ladove Forbiden city :). Naozaj uzasne a krasne, az na tu neskutocnu zimu :).

Po sqelych zimnych zazitkoch, pri ktorych nam doslova zamrzal usmev na perach :), sme sa vybrali opat na juh… tento krat do jedneho s poslednych tradicnych cinskych miest…

Fotky z Harbinu

Pingyao

V tomto starobylom cinskom meste sme stravili tri dni. V tomto rocnom obdobi tam nechodi vela ludi a zimne prazde ulice dotvarali sqelu atmosferu. Ubytovani sme boli priamo v srdci stareho mesta v klasickom starobylom style :). Cas sme tu travili prechadzanim sa ulickami a mraz sme zahanali miestnou frndzalicou :). Uzivali sme si tiez nocne mrazive prechadzky, kedy sa mesto rozsvietilo a akoby presnulo spat v case… proste parada…

Treti den sme potom opat vyrazili vlakom na juh. Tento krat do mesta Chengdu…

Pozri fotky z Pingyao

Chengdu

Po 28 hodinovej jazde vlakom sme sa opat ocitli v inom kraji a zo starobyleho cinskeho mesta sme sa opat ocitli uprostred mestskej metropoli, plnej ruchu a milionov ludi. Btw Chengdu ma asi 4 miliony obyvatelov :), jedno z mensich cinskych miest :).

Do tohoto mesta sme prisli splnit dva hlavne ciele. Prvym su Pandy :), jedno z najunikatnejsich zvierat na nasej planete, ktore prezilo dokonca dobu ladovu. A kto by nevedel, tak okrem bielej velkej pandy su aj male cervene pandy :). Navstivili sme Pandi park, kde ich chovaju, skumaju a hlavne rozmnozuju. Ide o najvacsie vyskumne centrum, park, nemocnicu, skolku atd. na svete, kde sa na projektoch podielaju aj ostatne krajiny sveta. Dokonca sa im tu podarilo vychovat uplne prve pandie dvojicky na svete :).

Druhym cielom bol Grand Budha. Najvacsia socha Budhu na svete, ktora meria 71 metrov a je vytesana do skalneho utesu pri rieke. Vysekavat ju zacal jeden mnich v tretom storoci nasho letopoctu a dokoncena vraj bola 90 rokov po jeho smrti. Uzasne je, ze sa zachovala az do dnes… Okrem budhovej sochy sa tu nachadza mnoho inych mensich soch roznych budhistickych motivov, taktiez mnozstvo chramov a jaskyn… Musim povedat, ze stat vedla sochy grand budhu davalo pocitit velkost a silu jeho ducha a tiez malickost ludskeho bytia…

Aktualne sme stale v tomto meste (Chengdu) a cakame v guesthause na cas odchodu na vlak. To bude cca za hodinu. Vstrebavame posledne zazitky, triedime fotky a hlavne sa uz tesime na Tibet. Tam sa totizto ubera nasa cesta a hlavne vlak, ktory nas tam zavazie. Vlakova trat do Tibetu bola dostavana niekedy minuly rok (tusim) a vlak iduci tam, je najvyssie iducim vlakom na svete, ktory prechadza cez himalajske vrchy vo vyske 5200mnm :). Po 48 hodinovej ceste by sme sa mali ocitnut v Lhase, srdci Tibetu, vo vyske 3700mnm. Takze drzte palce…

A na zaver, jeden mudry clovek mi napisal, ze mu iny mudry clovek povedal, ze kazda sprava potesi… musim povedat, ze mudre slova mudrych ludi.

Toz uzite si tuto nasu spravu ;).

Fotky:

1. Beijing – Zakazane mesto a Velky Cinsky Mur
2. Harbin – Ladove kralovstvo
3. Pingyao – starobyle cinske mesto
4. Chengdu – Pandy a Budhova socha