Na druhy pokus sa nam bez problemov podarilo zdolat Vietnamsky hranicny prechod a vojst do tejto komunistickej krajiny, ktora az tak komunisticka nie je… Po predoslom pokuse ist lodkou po mekongu, sme tento krat zvolili kratsiu, rychlejsiu a neopruzovu cestu autobusom :) a to priamo do Saigonu (Ho Chi Minh city).

Nie je Saigon ako saigon :). Tym mam na mysli, ze toto mesto nie je az taka diera ako by si jeden myslel. Mesto je mrte v pohode, relativne dost moderne a prepchate ludmi a motorkami. Statistika hovori, ze v meste zije asi 7 milionov ludi a maju tam cca 5 milionov motoriek (btw vraj 1 motorka na meter stvorcovy!). Doprava je maximalne prehustena a snad toto je jediny pripad kedy sa da povedat, ze je to cisty saigon :).

Anyway, v meste sme stravili cca 3 dni. Poflakali sme sa po miestnych trhoviskach, kde si clovek moze kupit cokolvek ho napadne. Dokonca aj zeriav alebo akukolvek jeho cast :), o jedle piti, handrach a technike ani nehovoriac… Chvilku nam trvalo kym sme si zvykli na miestnu menu, predsalen ratat v stotisich a milionoch je trochu ina kava :).

Navstivili sme aj miestne muzeum americkych vojenskych zlocinov z cias americko vietnamskej vojny. Boli tam vystavene tanky, lietadla, drasticke zabery z vojny, fotky zavrazdenych ludi, ludi spalenych napalmom atd… naozaj drsne. Taktiez tam ukazali aky dlhodoby dopad ma na miestnych ludi pouzitie Agent Orange (chemikalia na odlesnovanie), po ktorom sa stale rodia zdegenerovane a postihnute deti… naozaj drasticke!

Po tomto hustom zazitku sme na druhy den sli pozriet zname Cu Chi tunely. Co su tunely, ktore pocas vojny pouzivala armada Vietkongu a odkial viedla zakopovu vojnu. Je tu vyse 200km tunelov vybudovanych pod zemou vratane priestorov na spanie, kuchyn, municnych skladov, osetrovni a podobne… Povodne tunely su vysoke cca 80cm a siroke 60cm co je brutalny hardcore a pohybovat sa v nich je ciste peklo a neviem si prestavit, ze v nich niekto dokazal zit a prezit. Pre turistov je spristupnena cast tunelov, ktore po vojne opravili a rozsirili aby sa tam prasata zo zapadu zmestili :). Takze pristupna cast je vysoka 120cm a siroka 80cm – tiez dost peklo! Presli sme asi 100m a mali sme naozaj dost, nie je tam dost vyduchu, je tam hic a tma a to sme zo sebou nevlacili ziadne zbrane ani granaty…

Po tychto zazitkoch sme sa sli trochu rozptylit do miestneho parku, kde mladez gejmila vietnamsku verziu hekiska :). My s Cigim sme tam vytiahli toho nasho a pustili sme sa do hry :). Netrvalo dlho a vietnamsky chalankovia valali ocami co tam hrame. Samozrejme neodolali a po chvili sme hrali asi 8smi :). Bola to celkom dost haluz a chalankovia z toho, ze sa s nami mozu zahrat mali velku radost a my tiez :).

Dalsi den sme sa potom vybrali obzriet si deltu Mekongu a stravili sme cely den lodkovanim sa po rieke :). Bolo to celkom zabavne pretoze nas zobrali na ostrov kde sa vyrabaju sladkosti z kokosovych orechov :) a kokosova a bananova frndzalica :). Samozrejme davali ochutnat a my sme sa nedali dvakrat ponukat :). Nakoniec sme neodolali a kupili si flasticku bananovice :) a nejake tie sladkosti hehe… Na dalsom ostrove sme potom dostali napapat, zaspieval nam vietnamsky subor nejake tie ludove piesne a po ovocnom dezerte sme sa vydali naspat do mesta.

Po celodennom plaveni sa a obzerani delty sme sa vecer vydali na nocnu cestu na ostrov. Mali sme booknuty autobus na pobrezie a z pobrezia lod na ostrov. Clovek by povedal, ze uuuplna pohodicka :). Cesta zacala celkom ftipne. Z „hotela“ nas viezli chalankovia na motorkach do autobusovej agentury avsak typkovi, ktory viezol Indi dosiel po par sto metroch benzin a tak museli motorku tlacit asi 1km :) kym nasli poulicnu benzinovu prvu pomoc:). Nakoniec sme uspesne vsetci traja prisli do agentury, odkial nas potom viezli mikrobusom na autobusovu stanicu. Usmev nam trochu zamrzol,ked sme zistili, ze autobusova stanica je cela kompletne pod vodou. Horko tazko sme sa vytrepali z busiku do maleho stanicneho pribytku, ktory bol ako ostrov uprostred vody. Tam sme dostali listky na bus na pobrezie a sup sup nas vtrepali do huste preplneneho maleho mikrobusiku. Po par km sme zistili, ze asi nas uz nevezu k dalsiemu velkemu klimatizovanemu autobusu a tak sme najblizsich 7 hodin stravili skrkvani medzi sedadlami zahadzani ruksakmi a obkoleseni neuveritelnym latrinovym smradom :). Co je ale ftipne, tak ten smrad pochadza z ovocia DURIAN :) a je naozaj dost vrazedny… :) Chvala bohu, ze sme mali bananovicu hned po ruke a vlahkom bananovom opojeni sme tuto cestu prezili s usmevom na tvari :).

Nakoniec sme uspesne asi o 4 rano dorazili do pobrezneho mesta, kde sme cakali na lod, ktora odchadzala o 8:00. Mali sme dost casu na to aby sme si to tam trochu obzreli :). Ludia tu vstavaju hned po prvom kohutom zakikirikani :) co je presne o 5:00. O 5:30 s vychadzajucim slnkom sa zapina verejny rozhlas a namestie sa zaplna cviciacimi sa ludmi :). Z rozlhasu hra lambada, do ktorej zensky hlas pocita: 1,2,3 a 4, 2,2,3 a 4, 3,2,3 a 4 atd atd atd… ludia sa prechadzaju, rozhadzuju rukami a nohami, cvicia o stosest. V zdravom tele zdravy duch, nehovoriac o tom, ze vzdy treba byt pripraveny hehehe :). Po vychode slnka hlas utichol a hrala len hudba a ludia sa zacali pomaly vytracat a otvarat svoje poulicne obchodiky. Darmo, ranne vtace dal doskace :).

Po tomto vtipnom rannom zazitku sme si dali male ranajky a ponahlali sa na lod, ktora nas uz cakala… tak a teraz sme na ostrove Phu Quoc :).

Tu sa nase povinnosti opat zredukovali na 3 aktivity: valanie sa v piesku a vode, napchavanie sa roznymi dobrotami a ovocim a uzivanie si tychto dvoch veci :).

Ale aby to zas nebolo len o veselom nic nerobeni :), tak dnes sme sa vydali na plavbu lodou medzi ostrovi. Vobec nie len tak z dlhej chvile, ale preto lebo sme sa vcera rozhodli, ze sa pojdeme vsetci traja spolu potapat :). A tak sme dnes stravili coolovi den bez turistov na lodke s potapacskymi majstrami, ktori nas zasvecovali do tajov tohoto sportu :). Nakoniec sme vsetci traja uspesne absolvovali polhodinovy ponor spojeny z objavovanim koraloveho dna s farebnymi rybkami, muslickami, koralikmi, rastlinkami a inymi morskymi priserkami :). Potom sme sa este snorchlovali a niekde medzi tym sa napchavali bananmi, melonmi, ananasmi, pecenymi rybkami atd… :) Takze tram ta da daaaa huraaa su znas potapaci :). Zajtra sa asi pojdeme opat trochu plavit medzi ostrovmi, ale tento krat ostaneme len pri snorchlovani a dobrotkach :), ale o tom zase potom…

Takze stay tuned a mier a laska s vami ;)

Pred 11 dnami sme boli na ostrove Phu Quoc a ako som spominal dali sme dole huste potapanie… ale to uz vsetci viete :). Pokial ma pamat neklame tak nasledujuci den sme sa opat venovali nasim svatym povinnostiam a tucne sme sa valali na piesocnej plazi. Obcas sme hopsli do tepluckej morskej vody, premazali sa z vonku kremom a z nutra pivkom :) – to aby sme boli chraneni proti nepriaznivemu slnecnemu ziareniu, pretoze slnko pieklo ako sa patri :). S Cigim sme trochu zadrtili hekiska na piesku a tiez lietajuci tanier, v ktorom sa Cigi pomaly stava odbornikom hehe :). Indi ako spravna macka, cucala na slnku a slnila sa a slnila sa a slnila sa az kym slnko nezapadlo za horizont :). Darmo, povinnosti su povinnosti :) hehe…

Po uspesne prevalanom dni sme ten dalsi opat rozhodli podniknut nejaku akciu a pezmenu sme sli valat na lod, ktora nas vozila okolo ostrova. Lodka bola cool a vyskusali sme si rybacku na otvorenom mori. Kto chcel nieco jest musel nieco chytit a ja som veru chytil peknu macatu rybku :). Samozrejme ako spravny morsky vlk som sa snou podelil s kamaratmi namornikmi :). Jeden dostal hlavu a druhy chvost, ten hnusny zvysok som si samozrejme nechal hahaha :).

Inak sme sa okrem rybolovu venovali tento krat snorchlovaniu, jedeniu, pitiu a snorchlovaniu, jedeniu a pitiu :)… Musim priznat, ze ku koncu dna zo zapadajucim slnkom opadavala aj nasa radost z naplnania tychto radostnych povinnosti a trochu sme sa zacali nudit :). Chvala bohu, ze uz bol koniec dna a pri vecernom pivku sme sa zhodli, ze je uz asi cas opustit ostrovne radovanky a vyrazit opat dalej…

Dalsi den sme teda vyrazili z ostrova na pevninu. Samozrejme sa slo lodou, ktora nebola az taka luxusna a nova ako ta, ktora nas priviezla na ostrov. Tiez miestne zeny, deti i muzi cestu zvladali tazko – este, ze lodni konduktori na zaciatku cesty rozdavali grcacie smetne sacky :), i ked niektorym nedoslo naco ich maju a grcali rovno na zem… proste parada :), zgrcala sa asi tretina lode :) a z toho polovica asi gracala preto, lebo grcaju iny :)… no co, tazky to zivot :).

My sme tuto cestu prezili zivi a zdravi :) a vydali sme sa na cestu busom do Saigonu, kde sme stravili noc. Dalsi den rano sme naskocili na bus a vybrali sme sa za divokou prirodou smerom do Cat Tien National Park.

Cat Tien National Park Dostat sa tam bol trochu quest :). Nebolo to take lahke ako nastupit a vystupit z busu :). Z busu sme museli vyskocit niekde na pol ceste regularnej trasy busu. Ten nas vyhodil v akej si dedinke, kde sme museli dllllho ukecavat chalankou z motorkami aby nas odviezli za „rozumnu“ cenu dalsich 30km do kopcov. Po malom velkom natahovani :) sme zvitazili a fesaci nas odpravili tam kam sme chceli… Nakoniec sme si vyuradovali povolenie v podobe zaplatenia poplatku za vstup do parku a lodkou sme sa prepravili na druhu stranu rieky, ktora oddelovala narodny park od okoliteho diania…

Inak v parku sa k nam domaci, ktori to tam maju nastarosti z nejakeho dovodu spravali dost nevsimavo. Spravcovia parku velmi nerozpravali po anglicky a okrem toho, ze su unaveni a nic sa im nechce robit sme sa od nich nedozvedeli takmer nic… Ziadna mapa okolia, ziadne info o tom co sa tam da robit, kam ist, co vidiet atd… pri tom cely komplex je tam vybudovani aby pojal dost velke mnozstvo turistov, ktori su nosicmi zlata pre rozvoj parku… az na to, ze sa o turistov nikto nezaujima… a tak zlato neprichadza. Nebolo tu ani citit klasicku vietnamsku pohostinnost, radost a privetivost… neviem, ale miestny spravcovia boli naozaj divni a asi by mali opustit horske praktiky… :).

Nevadi, park sme si aj tak pozreli po svojom. Zicli sme si bajky a urobili sme si vylet do jungle, kde sme sa zahrali na mladych patracov a stopovali sme divoke zveri hehe :). Videli sme rozne druhy vtakov, hmyzu, rastlinky a stromceky a v neposlednom rade divoko zijuce opice :), ktore nam skakali nad hlavami. Zaujimavost tohoto parku je v tom, ze pocas vietnamskej vojny bola jeho velke cast znicena chemickymi postrekmi (Agent Orange). Po vojne sa jungla postupne vstrebavala, najvacsie stromi to prezili a vsetko opat zacalo bujniet a dnes je z toho opat jungla, do ktorej sa vratili aj dive zvierata. Okrem ineho aj nosorzce.

Po dvoch dnoch v parku sme sa opat vidali na cestu dalej. Namierili sme si to opat trochu severjnejsie, tento krat do mesta Dalat, ktore lezi vo vyske 1500 metrov nad ryzou :). Musim povedat, ze sme boli velmi prekvapeni tym ako to tam vyzera. Vsetko vybudovane, relativne moderne, vsade plno kvetin a veselych ludi… Bolo vidno, ze ludia sa tu tesia zo zivota a z rastucej zivotnej urovne. Odhodlane a s usmevom, kazdy maka na svojom rodinnom biznise. Ci uz je to pestovanie ryze, kavy, priadky morusovej a tvorby hodvabu, palenie ryzovice, pestovanie hribov alebo vedeniu restavracie ci guesthousu a v neposlednom rade turistom… Turizmus je to velmi rozvinuty a miestni pochopili, ze je to ryza ako kazda ina :). V tomto meste fuguju Easy Riders, co su vzdelani pani rozpravajuci slusnou anglictinou jazdiaci na motorkach. Vedia vseto o svojej krajine, meste a okoli a su hrdi na svoju pracu. Aby ju mohli robit museli preukazat svoje schopnosti a ziskat licenciu na vykon tejto cinnosti. Predsal nie kazdy moze byt sprievodcom, vodicom a dobrym spolocnikom v jednej osobe. Vzdy usmiati a v dobrej nalade vozia turistov po okoli a ochotne odpovedaju na vsetky otazky, vysvetluju a ukazuju vsetko od historie, vojny az po to ako sa pestuje kava, kolko z nej ludia zarobia, ako sa pali ryzovica a ako chuti ;) atd atd… proste parada…

My sme ich sluzby vyuzili posledny den naseho pobytu v Dalate a dozvedeli sme sa toho velmi vela. Navstivili sme sme napriklad rodiny, ktore sa venuju pestovaniu hrybov, ale naozaj ze masovo. Obrovske hrybove plataze :), dost haluz. Tiez sme omrkli kavove plantaze a doszvedeli sme sa, ze kavove zrna za naozaj zbieraju rucne a ze kilo susenych zrn (surovych) stoji 1.5 eur! Jedna rodina priemerne vyprodukuje 10ton kavy rocne, co z nich robi naozaj bohatych ludi. Potom nas zaviedli k rodine, ktora sa venuje chovu priadky morusovej. Chovaju cervy na obrovskych paletach, krmia ich spcialnymi listami a ked je cas na kuklenie, tak ich daju na specialne babusove palety. Cervy sa zakuklia a vzniknute hodvabne kukli potom predavaju do hodvabarne, kde sa spracuvaju na hodvabne vlakna. Samozrejme, ze sme si sli pozriet co sa vlastne s kuklou deje a ako vlastne vznika hodvabna nit. Bol to kulovy zazitok a cele prekvapenie sa schovava v tom, ze kukla z cervikom vo vnutri sa hodi do vriacej vody. Potom sa najde zaciatok vlakna, ktory sa pripevni na naviak a cela kukla sa odvinie. Z jednej kukli je cca 1km vlakna! a z toho sa potom priamo siju latky atd… Uvarene cerviky sa potom pouzivaju na krmenie prasat a do varenia :).

Okrem takychto praktickych veci sme sa dozvedeli dost o historii, o vojne, o sucasnosti, o polickej situacii a ekonomickom napredovani celej krajiny. Za par rokov Vietnam nebude chudobnou krajinou, vlastne uz ani nie je…

Okrem ineho sme tu prezili Mikulasa :), ktory nam nadelil poriadnu sladku nadielku :). Veru asi sme naozaj boli cely rok poslusni hehe :).

Tiez sa stalo male nestastie a pri bajkovacej ture, pri tucnom zjazde k vodopadom so sa zjebkal z bajku a „trochu“ sa pooskieral :). Tak som si po pri tom zaspominal na minulorocny pad zo skutra v Thajsku na ostrove :). Rok sa z rokom stretol a pipka si ma typka opat nasla :) a tak som si mikulasa uzival v posteli, napchaval sa bananmi, mandarinkami, cukrikami a inymi dobrotami. Popri tom som daval americke bojove filmy na Star Movies (satelitna Tv) :) a cakal kym mi obschnu mokvajuce rany :). Ako vzdy vsetko dopadlo dobre a po par dnoch sme sa vyvazali lanovkami a vozili na motorkach :). No a dnes uz beham ako srnka (postrelena) hahaha :).

Po tychto tucnych zazitkoch my uz aj chrasty zacali opadavat hehe :) a premiestnili sme sa z Dalatu o 2000km na sever. Vyskusali sme kvalitnu vietnamskych zeleznic. Vlaky sa tu zenu neuveritelnou rychlostou 25km/hod (naozaj je to 25km/hod) a tak premiestnenie na relativne malu vzdialenost trva „relativne“ dost dlho (mrte) :). Posledne dve noci sme teda stravili vo vlakoch a veru pretieklo hodne pivisiek kym sme dorazili do ciela :). Zastavili sme sa na jeden den v meste Nha Trang, kde sme mrkli obrovsku plaz. Chvala bohu, ze sme vyplazovani z ostrova, lebo aj tak som sa nemohol kupat xixi :). Vecer sme potom nasadli do vlaku a uliali si vietnamskeho Rumu :). Rano sme sa prebrali v meste HUE, kde sme stravili cely den. Omrkli sme stare mesto, trh a nove mesto… dost narocny den, po ktorom sme si za 1 mrzky americky dolar dali tucnu horucu sprchu a nocnym vlakom sme sa vybrali do hlavneho mesta Ha Noi. Po ceste sme dorazili Rumisko co nam este ostal z predoslej noci, dali dole 16 pivisiek :), tucne sa nadlabli vlakovej vietnamskej stravy (pecene ryby, ryza, spring rolls, fish cakes atd…), dali mali spanok a dnes o piatej rano sme boli tu…

Byt tu znamena, ze aktualne sme v hlavnom meste Vietnamu – HA NOI a tym padom sa nasa put touto krajinou pomaly blizi ku koncu. Este nas caka Halong Bay (2dni), Sapa(4dni), opat Ha Noi (2dni) a potom vyrazame do Ciny… ale to uz predbieham…

Zajtra teda ideme na dvojdnovy trip do Halong Bay, co by mal byt celkom Highlite vietnamu, tak uvidime. Chystame sa stravit 2 dni a 1 noc na lodi plavenim sa po zalive, omrkavanim vodnych jaskyn a ostrovou s pravdepodobne najlepsimi romantickymi vyhladmi, ktore Vietnam ponuka :). Tesime sa velmi a ake to tam bolo dam vediet, ked sa vratime…

Takze stay tuned a mier a laska s vami detiska :)

Caute vsetci, tak po dlhsej dobe su tu opat fotky, tak si ich uzite :). Aktualne sme inak v Hong Kongu, ale o tom napisem az inokedy hehe :) – najprv musi prist report o poslednom tyzdni vo Vietname a ktomu aj huste fotos :)…

Toz jetoho hronzne vela a casu malo… k tomu zajtra vianoce :), takze vsetkym Stastne a Vesele… vela darcekov samozrejme :).

A tu su fotos co sa mi podarili uploadnut:

1. Cu Chi Tunels
2. Mekong Delta
3. Ca Tien National Park
4. Wild life in CTNP
5. Dalat city

Poslednych 10 dni vo Vietname sme stravili na severe v okoli hlavneho mesta Ha Noi. Musim povedat, ze to mozno boli najlepsie stravene dni na ceste Vietnamom…

Po prichode do Ha Noiu sme veru nemrhali casom, boli sme v meste uz asi o piatej rano :) a tak po tom co nas v pustili do guesthousu (asi o 7:30) sme sa pobrali zadelit si riadnu horucu sprchu a sup do postele :). Dali sme par tucnych hodiek spanku a vyrazili do ulic mesta vybavovat trip do Halong Bay, kam sme sa pobrali na druhy den rano…

Halong Bay Tajuplna zatoka plna skalnatych a nedostupnych otrovov a ostrovcekov, povazovana za jedno z najromantic­kejsich miest Vietnamu vobec… My sme sa rozhodli tu stravit dva dni a jednu noc plavenim sa na lodi :).

Lodka bola coolova a posadku okrem nas troch tvoril nas sprievodca, 5× happy hippies from Australia :) a asi 5 chalankou obsluchujucich striedavo kuchynu, kormidlo a vsetko co treba okolo lodky a veci s nou spojenych :).

Okrem samotnej plavby sme mali v cene samozrejme jedlo :), ktore bolo naozaj vyborne. Podaval sa seefood na vietnamsky sposob a samozrejme kopec raju :). O zabavu sme mali tiez postarane… okrem neustale spievajucich happy hippies, ktori si mimochodom zabudli gitaru na izbe v Ha Noii!!!! inak by ju mali zo sebou a zahrali by nam tu „nasu“ :), sme sli omrknut rozne krasy, ktore Halong Bay ponuka. Okrem samotnych ostrovov su to jaskyne a tiez kajaking v ostrovnych zalivoch, tuneloch a previsoch… uplna paradicka… Podvecer sme uz boli trozku znaveni neustalimi aktivitami a nastastie prisiel cas opat na dobry lodny dlabanec. Jedine co nam chybalo bol kvalitny rumisko stareho morskeho vlka :). Netrvalo vsak dlho a nase nahlas nevyslovene prianie bolo splnene a na nase (ne)pocudovanie lodni spoluputnici z happy sveta vytiahli pravu vietnamsku vodku :). Nedali sme sa dva krat ponukat a ku koncu ani jedenkrat a rovno sme si ulievali sami :) hehe… netreba byt zbytocne shy a tiez cakat kym ti ozzik uleje trosku tvrdeho, ked sam nevladze, by bolo tiez jak cakat kym vyrastie ryza :). Tak ale zabava veru bola velika a po prvej flasticke prisla druha a zabava gradovala a gradovala a gradovala…

Chvalabohu prislo druhe rano a snou pohlad na prazdne flase a plechovky od piva… ech, kde sa podela romantika tohoto miesta? :)

No nic, happy hippies rano nevyzerali prilis happy :), tusim sa trochu smashli dole :) hehe… snad im pomohlo spolocne si zaspievat i ked bez gitaroveho doprovodu to iste nie je to prave orechove xixi…

Po veselej noci nas nad ranom nestastny happy people museli opustit a naskakali do druhej lode, ktora ich odplavili kam si daleko za nase obzori… To preto lebo oni mali troj dnovi trip a my len dvoj a tak my sme ostali na povodnej lodi a plavili sa napriec romantickymi zakutiami naspat k brehu…

Checkuj fotos z Halong Bay

Po navrate spat do Ha Noiu sme v ten isty den pokracovali nocnym vlakom smer SAPA… cesta bola narocna, ale luxusna, co nam tento krat bolo ale prd platne :). Preco? No preto lebo v luxusnych vlakoch sa nepodava jedlo ako vo verejnych vlakoch a este k tomu tam nemaju ani jedalensky vozen! A tak tuto noc nase ubohe hladne zaludky zachranil qualitny vietnamsky vifon uvareny vagonovymi letuskami. Darmo, luxus je luxus a treba zan platit :).

Sapa Je to oblast severneho Vietnamu znama ako najchladnejsia oblast vobec. Ale skor je znama tym, ze tam zije najvacsi pocet horskych kmenov ako napriklad: Cierni Hmongovia, Bieli Hmongovia, Kvetinovi Hmongovia, Dao, Tay a ine… Tiez sa tu konaju velke trhy, kde kazdy predava svoje produkty od textilii az po maso a pletene vietnamske klobuky :).

My sme tam nakoniec stravili 4 huste dni a veru ostali by sme aj dlhsie keby nas netlacil trosku cas. Tak ci onak za 4 dni sme si to tam uzili viac ako sme si mysleli, ze sa vobec da.

Prvy den sme sli len tak na obchodzku obzriet blizku dedinku Cat Cat, ktoru obyvaju prislusnici jedneho z horskych kmenov. Po ceste spat sme hutali nat tym co s dalsimi dnami a ako zmenezovat nasu zamyslanu dvojdnovu vypravu za horskymi kmenmi… Rozmyslali sme ci ist cez agenturu, ktorych je tu ako hribov po dazdi, alebo…

Zrazu, kde tu co tu, tetuska nam tlaci naramky, privesky a capice nech si od nej kupime. Ako vzdy odmietame kupit cokolvek co sa neda zjest alebo vypit a rozmyslame dalej. Nase myslienky narusa trochu anglicky hovoriace dievca, ktore sme pred par hodinami stretli a ktore sa nam milo prihovorilo :). V zapale jednoduchej anglickej konverzacie, sme sa spytali ako to vlastne je z vyletmi do dedin horskych kmenov, ako sa tam da dostat, ci musime mat sprievodcu atd, atd… Dievca sa vola Chi a povedala, ze bez sprievodcu to nejde (darmo biznis je biznis), ale… ponukla sa nam, ze nam bude robit sprievodcu, ak by sme chceli :). Po par minutach sme teda mali sprievodcu ako z rozpravkovej knizky pochadzajuceho zo srdca horskeho kmena Ciernych Hmongov a kuzelny prislub, ze nas zavedie do svojej dedinky, zoznami s rodinou a samozrejme s radostou nas necha stravit noc v jej dome… :)

A tak druhy den rano o 9:30 nas Chi netrpezlivo cakala pred nasim guesthousom, aby nas mohla sprevadzat nadhernou horskou krajinou a zaviest nas do srdca svojho bytia…

Najprv sme sa vsak zastavili na miestnom trhovisku, kde nam ukazala svoju sikovnost v nakupovani a nakupila vsetko potrebne na dobry dlabanec pre nas a pre svoju rodinu… Za par mrzkych vietnamskych dongov dokazala zohnat kilo bravcoveho, plnu igelitku zeleninoveho mixu, zemiaky, ovocie a samozrejme 1.5 litra ryzovej frndzalice :).

Nakoniec sme sa konecne pobrali na trek a Chi nas povodila roznymi zakutiami krajiny, tak aby sme nestretli ziadneho turistu a veru, ze sme ani nestretli. Zaviedla nas na pekny view point, previedla nas ryzovymi poliami, pastvinami a okolitymi dedinkami… Nakoniec sme niekde uprsotred kopca zastali pri starej drevenej chalupke, na ktoru Chi ukazala prstom a povedala This is my house :).

Minimalne ja som si v duchu povedal: Wau, tak toto je fuckt real diera :).

Chi nas s usmevom zaviedla do svojho domu a postupne zoznamila s celou rodinou a neskor aj so susedmi :).

Btw: Chi ma 18 rokov a je vydata. Jej manzel ma tiez 18 rokov a maju spolu 7 mesacne dieta. Brali sa ked mali 14 rokov a ich svadba bola dohodnuta ich rodicmi. Chi vravela, ze sa nechcela vydavat a niekolko dni plakala. No nakoniec povedala, ze ok, zoberie si to chlapca… Dnes vravi, ze je stastna a ze dobre spravila, muz poslucha, stara sa o dom a dieta, ma rad ryzovicu a je na nu dobry, co viac si moze zelat?

Po nasom prichode boli vsetci trochu hanblivi, samozrejme aj my – len trochu :). Chi zmenezovala manzela a pritomne detiska a spolocne sa pustili do varenia. My sme si zatial obzreli dom, ktory pozostaval s velkej strednej miestnosti: obyvacka, jedalen, predsien, kolna a ine. Potom malej miestnosti vlavo, ktora bola pouzivana ako kuchyna a v ktorej strede bolo ohnisko na varenie a kurenie (bez komina). Dalej miestnost v pravo bola pouzivana na umyvanie riadov a pripravu jedla. Podkrovie bolo v pravej aj lavej casti a skladovali v nom ryzu, kukuricu, haraburdy a niekde medzi tym bolo ustlane lozko pre navstevnikou ako sme my :).

Po malej obhliatke sa zacalo prestieranie a prazda tmava izba sa zacala menit na dejisko velkej hostiny. Postupne sa v dome objavovali rozny ludia, rodina, kamarati, susedia… vsetci si nas prisli obzriet :). Pri stole nas tiez bolo hodne. Chi, jej mazel, dieta, Indi, Adam, Ja, Otec, sused a kamarat :). Dlabanec to bol veru dobry a kvalitne sa zapijal ryzovicou :). Po par poharikoch bolo kazdemu hned veselsie a atmosfera sa postupne uvolnovala. Napriek tomu, ze sme kazdy rozpravali inym jazykom, sme si akymsi sposobom vsetci rozumeli :).

Po veselom dlabanci prisiel cas na domaca prace :). Lahko intoxikovani sme ponukli svoju pomocnu ruku a Chi nas hned zapojila do prace :). Najprv som s drevenym papekom vybuchaval kukuricu, ktoru sme potom vsetci rucne dosupali. Ked to bolo hotovo prisiel cas kukuricu pomliet na stredovekom kamennom mlynceku. Tu sme sa prestriedali vsetci traja a sused :), sranda velka. Ja s Cigim sme manzelovi pomahali narubat drevo, nech je nacom varit a cim prikladat az do rana :). Nakoniec bolo vsetkok hotovo :) a mohla sa zacat varit hlavna vecera a zacat sa vecerna zurka :).

Kym zeny varili :), my s Cigim sme si zahrali hekisa a dediska sa na nas zabavali. Manzel tiez neodolal a zlozil dieta s chrbta a pridal sa knam do hry :). Vsetci trja v ryzovom opojeni sme hrali s velkym vtipnym nasadenim :) az kym sa nezacalo stmievat. To uz prisiel cas na dalsie kolo ryzoveho vina, s ktorym sa zacala vecera…

Jedlo sa, pilo sa ako sa starovekych casov, stolisko sa prehibal pod dobrotami a ryzovica tiekla plnymi duskami… Zabava gradovala, dokonca prisla aj Pu Mai (babicka Mai), ktora mala tento rok 90 rokov! :) a davala ryzove vino ako vodu :). Zabava trvala boh vie ako dlho, predsa len tu sa cas nemeria hodinkami :) a niekedy uprostred noci sa vytiahli hudobne nastroje a zacalo sa vyhravat a popevovat.

Veru rodinna zabava ako ma byt… Vsetci kvalitne naliati ryzovicou sme sa pobrali spat, predsa len sme boli dostatocne spolocensky unaveni :).

Po bambusovom rebriku sme sa pobrali na horne poschodie :), kde nas cakal domaci pelech na najcennejsom mieste v dome – medzi vreciami s ryzou :).

Druhy den rano sme boli radi, ze sme radi a smad po prepitej noci sme zahanali gingerovym cajom. Chi chapala, ze ranajky, ktore nam pripravila su trochu privelke, ale tazko sme jej vysvetlovali, ze dve varene kurence, ryza, zelenina atd… je trochu privela a ze ryzovica na ranajky nie je to najlepsie pre nase zaludky :).

Po tazkom rane :) nastali vesele chvilky pretoze pred domcekom nas uz cakali susedia vyobliekani v specialnych krojoch svojho kmena pripraveni na fotografovanie :). Takze som musel nafotit susedovu rodinku, kamaratovu rodinku, Chiinu rodinku, deturence a vsetko zoparkrat :). Samozrejme poukazovat im nafotene fotky a absolvovat snimi tuto radostnu chvilku plnu spontanneho smiechu :).

Po tychto rannych zazitkoch sme sa potom spolu s nasou sprievodkynou vidali spat do Sapi. Po ceste sme vstrebavali zazitky s predosleho dna a noci a uzivali si ranne pohlady na nadhernu kopcovitu krajinu plnu ryzovych policok…

Nakoniec sme sa s Chi rozlucili, podakovali, venovali sme jej financnu odmenu ako vdaku za kvalitnu starostlivost a pobrali sa vlastnou cestou…

Poobede sme este navstivli vodopady a sedlo Tram Tom, ktore oddeluje najchladnejsiu a najteplejsiu oblast vietnamu a poskytuje tucne view…

Podvecer sme opat stretli Chi a zoznamila nas tentokrat so svojou mamou, ktora nam ukazala svoj obchodik, ktory ma v meste. Darovala nam nejake vecicky na cesty a z vdacnosti sme si u nej nakupili par veci za zopar bezviznamnych penazi…

Nakoniec sme sa museli definitivne rozlucit s Chi, jej rodinou a celou Sapou a okolitou prirodou a vydat sa na cestu spat do hlavneho mesta.

Checkuj fotky zo Sapi

Odtial potom nasa cesta smerovala na Cinske hranice, kde vsetko slo ako pomasle a skor ako bys rekl svec sme boli na cinskej strane :). Nakoniec sme sa spacim autobusom, ktory mal vo vnutri tri rady dvojposchodovych posteli a dve ulicky :) (samozrejme vsetko dimenzovane na cinsku velkost), vydali na cestu do HongKongu – brany medzi Cinou a celym svetom…

A aky je HongKong? hehe husty, preto sme sa rozhodli tu ostat aj na Silvestra :), no ale o tom zase v dalsom reporte… :)

Fotky:

1. Halong Bay
2. Sapa – dva dni v horskom kmeni