Pred 11 dnami sme boli na ostrove Phu Quoc a ako som spominal dali sme dole huste potapanie… ale to uz vsetci viete :). Pokial ma pamat neklame tak nasledujuci den sme sa opat venovali nasim svatym povinnostiam a tucne sme sa valali na piesocnej plazi. Obcas sme hopsli do tepluckej morskej vody, premazali sa z vonku kremom a z nutra pivkom :) – to aby sme boli chraneni proti nepriaznivemu slnecnemu ziareniu, pretoze slnko pieklo ako sa patri :). S Cigim sme trochu zadrtili hekiska na piesku a tiez lietajuci tanier, v ktorom sa Cigi pomaly stava odbornikom hehe :). Indi ako spravna macka, cucala na slnku a slnila sa a slnila sa a slnila sa az kym slnko nezapadlo za horizont :). Darmo, povinnosti su povinnosti :) hehe…

Po uspesne prevalanom dni sme ten dalsi opat rozhodli podniknut nejaku akciu a pezmenu sme sli valat na lod, ktora nas vozila okolo ostrova. Lodka bola cool a vyskusali sme si rybacku na otvorenom mori. Kto chcel nieco jest musel nieco chytit a ja som veru chytil peknu macatu rybku :). Samozrejme ako spravny morsky vlk som sa snou podelil s kamaratmi namornikmi :). Jeden dostal hlavu a druhy chvost, ten hnusny zvysok som si samozrejme nechal hahaha :).

Inak sme sa okrem rybolovu venovali tento krat snorchlovaniu, jedeniu, pitiu a snorchlovaniu, jedeniu a pitiu :)… Musim priznat, ze ku koncu dna zo zapadajucim slnkom opadavala aj nasa radost z naplnania tychto radostnych povinnosti a trochu sme sa zacali nudit :). Chvala bohu, ze uz bol koniec dna a pri vecernom pivku sme sa zhodli, ze je uz asi cas opustit ostrovne radovanky a vyrazit opat dalej…

Dalsi den sme teda vyrazili z ostrova na pevninu. Samozrejme sa slo lodou, ktora nebola az taka luxusna a nova ako ta, ktora nas priviezla na ostrov. Tiez miestne zeny, deti i muzi cestu zvladali tazko – este, ze lodni konduktori na zaciatku cesty rozdavali grcacie smetne sacky :), i ked niektorym nedoslo naco ich maju a grcali rovno na zem… proste parada :), zgrcala sa asi tretina lode :) a z toho polovica asi gracala preto, lebo grcaju iny :)… no co, tazky to zivot :).

My sme tuto cestu prezili zivi a zdravi :) a vydali sme sa na cestu busom do Saigonu, kde sme stravili noc. Dalsi den rano sme naskocili na bus a vybrali sme sa za divokou prirodou smerom do Cat Tien National Park.

Cat Tien National Park Dostat sa tam bol trochu quest :). Nebolo to take lahke ako nastupit a vystupit z busu :). Z busu sme museli vyskocit niekde na pol ceste regularnej trasy busu. Ten nas vyhodil v akej si dedinke, kde sme museli dllllho ukecavat chalankou z motorkami aby nas odviezli za „rozumnu“ cenu dalsich 30km do kopcov. Po malom velkom natahovani :) sme zvitazili a fesaci nas odpravili tam kam sme chceli… Nakoniec sme si vyuradovali povolenie v podobe zaplatenia poplatku za vstup do parku a lodkou sme sa prepravili na druhu stranu rieky, ktora oddelovala narodny park od okoliteho diania…

Inak v parku sa k nam domaci, ktori to tam maju nastarosti z nejakeho dovodu spravali dost nevsimavo. Spravcovia parku velmi nerozpravali po anglicky a okrem toho, ze su unaveni a nic sa im nechce robit sme sa od nich nedozvedeli takmer nic… Ziadna mapa okolia, ziadne info o tom co sa tam da robit, kam ist, co vidiet atd… pri tom cely komplex je tam vybudovani aby pojal dost velke mnozstvo turistov, ktori su nosicmi zlata pre rozvoj parku… az na to, ze sa o turistov nikto nezaujima… a tak zlato neprichadza. Nebolo tu ani citit klasicku vietnamsku pohostinnost, radost a privetivost… neviem, ale miestny spravcovia boli naozaj divni a asi by mali opustit horske praktiky… :).

Nevadi, park sme si aj tak pozreli po svojom. Zicli sme si bajky a urobili sme si vylet do jungle, kde sme sa zahrali na mladych patracov a stopovali sme divoke zveri hehe :). Videli sme rozne druhy vtakov, hmyzu, rastlinky a stromceky a v neposlednom rade divoko zijuce opice :), ktore nam skakali nad hlavami. Zaujimavost tohoto parku je v tom, ze pocas vietnamskej vojny bola jeho velke cast znicena chemickymi postrekmi (Agent Orange). Po vojne sa jungla postupne vstrebavala, najvacsie stromi to prezili a vsetko opat zacalo bujniet a dnes je z toho opat jungla, do ktorej sa vratili aj dive zvierata. Okrem ineho aj nosorzce.

Po dvoch dnoch v parku sme sa opat vidali na cestu dalej. Namierili sme si to opat trochu severjnejsie, tento krat do mesta Dalat, ktore lezi vo vyske 1500 metrov nad ryzou :). Musim povedat, ze sme boli velmi prekvapeni tym ako to tam vyzera. Vsetko vybudovane, relativne moderne, vsade plno kvetin a veselych ludi… Bolo vidno, ze ludia sa tu tesia zo zivota a z rastucej zivotnej urovne. Odhodlane a s usmevom, kazdy maka na svojom rodinnom biznise. Ci uz je to pestovanie ryze, kavy, priadky morusovej a tvorby hodvabu, palenie ryzovice, pestovanie hribov alebo vedeniu restavracie ci guesthousu a v neposlednom rade turistom… Turizmus je to velmi rozvinuty a miestni pochopili, ze je to ryza ako kazda ina :). V tomto meste fuguju Easy Riders, co su vzdelani pani rozpravajuci slusnou anglictinou jazdiaci na motorkach. Vedia vseto o svojej krajine, meste a okoli a su hrdi na svoju pracu. Aby ju mohli robit museli preukazat svoje schopnosti a ziskat licenciu na vykon tejto cinnosti. Predsal nie kazdy moze byt sprievodcom, vodicom a dobrym spolocnikom v jednej osobe. Vzdy usmiati a v dobrej nalade vozia turistov po okoli a ochotne odpovedaju na vsetky otazky, vysvetluju a ukazuju vsetko od historie, vojny az po to ako sa pestuje kava, kolko z nej ludia zarobia, ako sa pali ryzovica a ako chuti ;) atd atd… proste parada…

My sme ich sluzby vyuzili posledny den naseho pobytu v Dalate a dozvedeli sme sa toho velmi vela. Navstivili sme sme napriklad rodiny, ktore sa venuju pestovaniu hrybov, ale naozaj ze masovo. Obrovske hrybove plataze :), dost haluz. Tiez sme omrkli kavove plantaze a doszvedeli sme sa, ze kavove zrna za naozaj zbieraju rucne a ze kilo susenych zrn (surovych) stoji 1.5 eur! Jedna rodina priemerne vyprodukuje 10ton kavy rocne, co z nich robi naozaj bohatych ludi. Potom nas zaviedli k rodine, ktora sa venuje chovu priadky morusovej. Chovaju cervy na obrovskych paletach, krmia ich spcialnymi listami a ked je cas na kuklenie, tak ich daju na specialne babusove palety. Cervy sa zakuklia a vzniknute hodvabne kukli potom predavaju do hodvabarne, kde sa spracuvaju na hodvabne vlakna. Samozrejme, ze sme si sli pozriet co sa vlastne s kuklou deje a ako vlastne vznika hodvabna nit. Bol to kulovy zazitok a cele prekvapenie sa schovava v tom, ze kukla z cervikom vo vnutri sa hodi do vriacej vody. Potom sa najde zaciatok vlakna, ktory sa pripevni na naviak a cela kukla sa odvinie. Z jednej kukli je cca 1km vlakna! a z toho sa potom priamo siju latky atd… Uvarene cerviky sa potom pouzivaju na krmenie prasat a do varenia :).

Okrem takychto praktickych veci sme sa dozvedeli dost o historii, o vojne, o sucasnosti, o polickej situacii a ekonomickom napredovani celej krajiny. Za par rokov Vietnam nebude chudobnou krajinou, vlastne uz ani nie je…

Okrem ineho sme tu prezili Mikulasa :), ktory nam nadelil poriadnu sladku nadielku :). Veru asi sme naozaj boli cely rok poslusni hehe :).

Tiez sa stalo male nestastie a pri bajkovacej ture, pri tucnom zjazde k vodopadom so sa zjebkal z bajku a „trochu“ sa pooskieral :). Tak som si po pri tom zaspominal na minulorocny pad zo skutra v Thajsku na ostrove :). Rok sa z rokom stretol a pipka si ma typka opat nasla :) a tak som si mikulasa uzival v posteli, napchaval sa bananmi, mandarinkami, cukrikami a inymi dobrotami. Popri tom som daval americke bojove filmy na Star Movies (satelitna Tv) :) a cakal kym mi obschnu mokvajuce rany :). Ako vzdy vsetko dopadlo dobre a po par dnoch sme sa vyvazali lanovkami a vozili na motorkach :). No a dnes uz beham ako srnka (postrelena) hahaha :).

Po tychto tucnych zazitkoch my uz aj chrasty zacali opadavat hehe :) a premiestnili sme sa z Dalatu o 2000km na sever. Vyskusali sme kvalitnu vietnamskych zeleznic. Vlaky sa tu zenu neuveritelnou rychlostou 25km/hod (naozaj je to 25km/hod) a tak premiestnenie na relativne malu vzdialenost trva „relativne“ dost dlho (mrte) :). Posledne dve noci sme teda stravili vo vlakoch a veru pretieklo hodne pivisiek kym sme dorazili do ciela :). Zastavili sme sa na jeden den v meste Nha Trang, kde sme mrkli obrovsku plaz. Chvala bohu, ze sme vyplazovani z ostrova, lebo aj tak som sa nemohol kupat xixi :). Vecer sme potom nasadli do vlaku a uliali si vietnamskeho Rumu :). Rano sme sa prebrali v meste HUE, kde sme stravili cely den. Omrkli sme stare mesto, trh a nove mesto… dost narocny den, po ktorom sme si za 1 mrzky americky dolar dali tucnu horucu sprchu a nocnym vlakom sme sa vybrali do hlavneho mesta Ha Noi. Po ceste sme dorazili Rumisko co nam este ostal z predoslej noci, dali dole 16 pivisiek :), tucne sa nadlabli vlakovej vietnamskej stravy (pecene ryby, ryza, spring rolls, fish cakes atd…), dali mali spanok a dnes o piatej rano sme boli tu…

Byt tu znamena, ze aktualne sme v hlavnom meste Vietnamu – HA NOI a tym padom sa nasa put touto krajinou pomaly blizi ku koncu. Este nas caka Halong Bay (2dni), Sapa(4dni), opat Ha Noi (2dni) a potom vyrazame do Ciny… ale to uz predbieham…

Zajtra teda ideme na dvojdnovy trip do Halong Bay, co by mal byt celkom Highlite vietnamu, tak uvidime. Chystame sa stravit 2 dni a 1 noc na lodi plavenim sa po zalive, omrkavanim vodnych jaskyn a ostrovou s pravdepodobne najlepsimi romantickymi vyhladmi, ktore Vietnam ponuka :). Tesime sa velmi a ake to tam bolo dam vediet, ked sa vratime…

Takze stay tuned a mier a laska s vami detiska :)