Na druhy pokus sa nam bez problemov podarilo zdolat Vietnamsky hranicny prechod a vojst do tejto komunistickej krajiny, ktora az tak komunisticka nie je… Po predoslom pokuse ist lodkou po mekongu, sme tento krat zvolili kratsiu, rychlejsiu a neopruzovu cestu autobusom :) a to priamo do Saigonu (Ho Chi Minh city).

Nie je Saigon ako saigon :). Tym mam na mysli, ze toto mesto nie je az taka diera ako by si jeden myslel. Mesto je mrte v pohode, relativne dost moderne a prepchate ludmi a motorkami. Statistika hovori, ze v meste zije asi 7 milionov ludi a maju tam cca 5 milionov motoriek (btw vraj 1 motorka na meter stvorcovy!). Doprava je maximalne prehustena a snad toto je jediny pripad kedy sa da povedat, ze je to cisty saigon :).

Anyway, v meste sme stravili cca 3 dni. Poflakali sme sa po miestnych trhoviskach, kde si clovek moze kupit cokolvek ho napadne. Dokonca aj zeriav alebo akukolvek jeho cast :), o jedle piti, handrach a technike ani nehovoriac… Chvilku nam trvalo kym sme si zvykli na miestnu menu, predsalen ratat v stotisich a milionoch je trochu ina kava :).

Navstivili sme aj miestne muzeum americkych vojenskych zlocinov z cias americko vietnamskej vojny. Boli tam vystavene tanky, lietadla, drasticke zabery z vojny, fotky zavrazdenych ludi, ludi spalenych napalmom atd… naozaj drsne. Taktiez tam ukazali aky dlhodoby dopad ma na miestnych ludi pouzitie Agent Orange (chemikalia na odlesnovanie), po ktorom sa stale rodia zdegenerovane a postihnute deti… naozaj drasticke!

Po tomto hustom zazitku sme na druhy den sli pozriet zname Cu Chi tunely. Co su tunely, ktore pocas vojny pouzivala armada Vietkongu a odkial viedla zakopovu vojnu. Je tu vyse 200km tunelov vybudovanych pod zemou vratane priestorov na spanie, kuchyn, municnych skladov, osetrovni a podobne… Povodne tunely su vysoke cca 80cm a siroke 60cm co je brutalny hardcore a pohybovat sa v nich je ciste peklo a neviem si prestavit, ze v nich niekto dokazal zit a prezit. Pre turistov je spristupnena cast tunelov, ktore po vojne opravili a rozsirili aby sa tam prasata zo zapadu zmestili :). Takze pristupna cast je vysoka 120cm a siroka 80cm – tiez dost peklo! Presli sme asi 100m a mali sme naozaj dost, nie je tam dost vyduchu, je tam hic a tma a to sme zo sebou nevlacili ziadne zbrane ani granaty…

Po tychto zazitkoch sme sa sli trochu rozptylit do miestneho parku, kde mladez gejmila vietnamsku verziu hekiska :). My s Cigim sme tam vytiahli toho nasho a pustili sme sa do hry :). Netrvalo dlho a vietnamsky chalankovia valali ocami co tam hrame. Samozrejme neodolali a po chvili sme hrali asi 8smi :). Bola to celkom dost haluz a chalankovia z toho, ze sa s nami mozu zahrat mali velku radost a my tiez :).

Dalsi den sme sa potom vybrali obzriet si deltu Mekongu a stravili sme cely den lodkovanim sa po rieke :). Bolo to celkom zabavne pretoze nas zobrali na ostrov kde sa vyrabaju sladkosti z kokosovych orechov :) a kokosova a bananova frndzalica :). Samozrejme davali ochutnat a my sme sa nedali dvakrat ponukat :). Nakoniec sme neodolali a kupili si flasticku bananovice :) a nejake tie sladkosti hehe… Na dalsom ostrove sme potom dostali napapat, zaspieval nam vietnamsky subor nejake tie ludove piesne a po ovocnom dezerte sme sa vydali naspat do mesta.

Po celodennom plaveni sa a obzerani delty sme sa vecer vydali na nocnu cestu na ostrov. Mali sme booknuty autobus na pobrezie a z pobrezia lod na ostrov. Clovek by povedal, ze uuuplna pohodicka :). Cesta zacala celkom ftipne. Z „hotela“ nas viezli chalankovia na motorkach do autobusovej agentury avsak typkovi, ktory viezol Indi dosiel po par sto metroch benzin a tak museli motorku tlacit asi 1km :) kym nasli poulicnu benzinovu prvu pomoc:). Nakoniec sme uspesne vsetci traja prisli do agentury, odkial nas potom viezli mikrobusom na autobusovu stanicu. Usmev nam trochu zamrzol,ked sme zistili, ze autobusova stanica je cela kompletne pod vodou. Horko tazko sme sa vytrepali z busiku do maleho stanicneho pribytku, ktory bol ako ostrov uprostred vody. Tam sme dostali listky na bus na pobrezie a sup sup nas vtrepali do huste preplneneho maleho mikrobusiku. Po par km sme zistili, ze asi nas uz nevezu k dalsiemu velkemu klimatizovanemu autobusu a tak sme najblizsich 7 hodin stravili skrkvani medzi sedadlami zahadzani ruksakmi a obkoleseni neuveritelnym latrinovym smradom :). Co je ale ftipne, tak ten smrad pochadza z ovocia DURIAN :) a je naozaj dost vrazedny… :) Chvala bohu, ze sme mali bananovicu hned po ruke a vlahkom bananovom opojeni sme tuto cestu prezili s usmevom na tvari :).

Nakoniec sme uspesne asi o 4 rano dorazili do pobrezneho mesta, kde sme cakali na lod, ktora odchadzala o 8:00. Mali sme dost casu na to aby sme si to tam trochu obzreli :). Ludia tu vstavaju hned po prvom kohutom zakikirikani :) co je presne o 5:00. O 5:30 s vychadzajucim slnkom sa zapina verejny rozhlas a namestie sa zaplna cviciacimi sa ludmi :). Z rozlhasu hra lambada, do ktorej zensky hlas pocita: 1,2,3 a 4, 2,2,3 a 4, 3,2,3 a 4 atd atd atd… ludia sa prechadzaju, rozhadzuju rukami a nohami, cvicia o stosest. V zdravom tele zdravy duch, nehovoriac o tom, ze vzdy treba byt pripraveny hehehe :). Po vychode slnka hlas utichol a hrala len hudba a ludia sa zacali pomaly vytracat a otvarat svoje poulicne obchodiky. Darmo, ranne vtace dal doskace :).

Po tomto vtipnom rannom zazitku sme si dali male ranajky a ponahlali sa na lod, ktora nas uz cakala… tak a teraz sme na ostrove Phu Quoc :).

Tu sa nase povinnosti opat zredukovali na 3 aktivity: valanie sa v piesku a vode, napchavanie sa roznymi dobrotami a ovocim a uzivanie si tychto dvoch veci :).

Ale aby to zas nebolo len o veselom nic nerobeni :), tak dnes sme sa vydali na plavbu lodou medzi ostrovi. Vobec nie len tak z dlhej chvile, ale preto lebo sme sa vcera rozhodli, ze sa pojdeme vsetci traja spolu potapat :). A tak sme dnes stravili coolovi den bez turistov na lodke s potapacskymi majstrami, ktori nas zasvecovali do tajov tohoto sportu :). Nakoniec sme vsetci traja uspesne absolvovali polhodinovy ponor spojeny z objavovanim koraloveho dna s farebnymi rybkami, muslickami, koralikmi, rastlinkami a inymi morskymi priserkami :). Potom sme sa este snorchlovali a niekde medzi tym sa napchavali bananmi, melonmi, ananasmi, pecenymi rybkami atd… :) Takze tram ta da daaaa huraaa su znas potapaci :). Zajtra sa asi pojdeme opat trochu plavit medzi ostrovmi, ale tento krat ostaneme len pri snorchlovani a dobrotkach :), ale o tom zase potom…

Takze stay tuned a mier a laska s vami ;)