Aktualne sa stale nachadzame v Phnom Penh, nie preto, ze by sa nam tu nesmierne pacilo :). Toto mesto je predsalen dost velka diera a travit tu dobrovolne cas by sa asi len tak hocikomu nechcelo… Ani nam nie, ale velmi na vyber nemame :).

Pred dvoma dnami sme s velkym nadsenim vyrazili pomalou ladkou po Mekongu smer Vietnam. Zabookovat lodku bola pohodicka ako objednat si pivko :). Cas odchodu bol stanoveny na 7:30 rano a kedze sme chceli pred cestou este co to rychlo spapat vstavali sme o 5:45. Cesta bola planovana na priblizne 6–7 hodin a my sme na nu boli priprveny zasobou bananou a grepou :)…

Rano teda pre nas prisiel mikrobusik, ktorym sme sa odviezli aj spolu z dalsimi dobrovolnikmi na lod. Vsetci sme boli v tom, ze lod je niekde blizko, ved k rieke to je asi 5minut jazdy tuktukom :). Ako sa vsak ukazalo, miesto nalodenia bolo niekde na pol ceste k vietnamskym hraniciam, takze sme si museli vytrpiet asi 3 hodinovu jazdu cez zatial este nedostavanu cestu. Drsny hardcore! Ritky nas veru zacali pobolievat :) a boli sme celkom radi,ze sme nakoniec dorazili k nasej drevenej lodke :).

Na tej to uz bola pohodicka. Nebolo to take zle ako ked sme sa plavili z thajska do laosu (Two fucking days on the boat). Tento krat to bol celkom komfort :), samozrejem v ramci moznosti a 8mich americkych dolarov, ktore nas tato poldenna cesta stala :).

Ked sme sa uz pomali blizili k hranici, tak paradoxne sa nasa nadej na uspesne preplavenie do Vietnmu zacala rozplyvat vo vlnach… :) Nie preto, ze by nas odhalili ako ileganych imigrantov :), ved viza sme si vybavili dopredu :). Avsak pri vypisovani colnych papierov si nas lodkovy sprievodca vsimol v mojom pase datum platnosti vietnamskych viz, ktory bol 22. novembra a kedze bolo este len 18. problem bol na svete.

Samozrejme, ze my sme o tomto datumovom nesulade vedeli, ale nerobili me si z toho tazku hlavu, pretoze ked sme ziadali o viza, tak nam chalanko, ktory ich riesil ubezpecoval, ze na datume nezalezi, ze je to len formalita a hranice mozeme prekrocit kedykolvek. Ako sa vsak nakoniec ukazalo, nebola to pravda, a hranice sa daju prekrocit len v spravny den uvedeny na vizach. Nepomohlo ani ukecavanie colnych uradnikov, ktori nam s usmevom na tvari vratili pasy so slovami Nou nou a tak sme ostali pred vietnamskymi branami…

Nakoniec sme sa teda museli vratit spat do Phnom Penh odkial sme rano vyrazali… Absolvovali sme teda cestu aj proti prudu mekongu a stravili tak dalsie asi 3 hodiny na lodi a asi 2 hodiny v autobuse na rozbitej ceste. Zo 6 hodinoveho prijemneho vyletu tak bol 12 hodinovy celodenny narocny trip :).

Tak ale aspon sme si uzili plavbu po rieke do sytosti :) a boli sme radi, ze druhy den nemusime nikam ist… :)

Teraz teda cakame na spravny datum :) a tym je 22.November. Do vtedy musime tvrdnut Tu :) hehe… nasou jedinou ulohou je len cakat a cakat a cakat… vsetko sme tu uz videli pretoze sme tu uz 4× :). Vsetky cesty totiz vedu tadialto ci uz na sever, na juh, na zapad… :) a tak sme stale v bludnom kruhu tohto mesta… :)

Btw: tento krat sme sa ubytovali v stvrti Lake Side priamo na brehu miestneho jazera. Je to tu dost backpackerska diera :), ktora sa dost podoba na Bangkocky Khao San Road alebo ostrov Khophangan so vsetkym co ktomu patri. Lekvar sa tu nekosi, ale pre zaujemcov je ho tu viac ako rias na hladine jazera :).

Checkuj aktualne fotos