Pred dvoma týždňami v nedeľu sme sa vrátili z 9 dňovej boardovačky na Novom Zealande. Let smerom tam prebehol veľmi hladko, niet ani divu, tuším som z neho väčšinu prespal :). Tak či onak prvé el košte z NZ hôr sme videli už z lietadla a veru bolo sa na čo pozerať.

Po pristáti nás čakalo úradovanie auta a obrovský nákup potravy na celý týždeň. Samozrejme sme si kúpili aj čo to na zahasenie smädu :). Predsa len sme šli na boardovačku a tá sa bez kvalitnej fľaštičky predsa nemôže ani začať ani skončiť, no ne ? ;).

Podvečer sme dorazili do Methvenu, ktorý je asi 10km od kopca kam sme takmer každé ráno vyrážali zdolávať zasnežené svahy. Ubytko bolo nad moje očakávania, dostatočné priestranné, vonku trampolína, kvalitné trávnaté tenisové ihrisko a hlavne okrúhly bazénik s horúcou vodou.

Ešte, že sme si zbalili plavky :), v ktorých sme pod rúškom tmy krytí teplotou tesne nad nulou prebiehali s pohárikom v ruke smer horúci kúpel. Snáď nás nik nevidel a hlavne nepočul ;) hehe. Tak či onak bolo veselo a snáď aspoň jedna foto bude vhodná na zverejnenie :).

Ale späť ku krásam tejto vzdialenej krajiny. Musím povedať, že Nový Zealand bol pre mňa veľkým prekvapením v tom najlepšom zmysle. Čo to som o ňom čítal a videl aj kopec rôznych fotiek, počul rôzne rozprávania… ale fakt je ten, že realita bola ďaleko lepšia a hlavne krajšia.

Ak si budeš pozerať fotky a budú sa ti páčiť, tak ver, že v skutočnosti je to tam ďaleko krajšie :). Problém Nového Zealndu je, že sa nedá nafotiť v reálnej kráse. Takže… treba sa tam len vybrať a pozrieť si ho na vlastné oči.

Inak aby bolo jasné kde sme to presne boli, tak boli sme na južnom ostrove pri meste Christchurch. Asi 150km odtiaľ je malé mestečko Methven, pri ktorom je kopec Mt Hutt (2180m). A práve na ten sme každé ráno vyrážali za snehom a boardovaním. Počasie nám maximálne vyšlo a vraj sme mali veľké šťastie. Pretože vraj tam bývajú dosť často búrky, silný vietor a pod., kvôli čomu býva aspoň 2 krát do týždňa celý areál uzavretý.

Celých 9 dní nám však svietilo slniečko, obloha bola modrejšia ako kdekoľvek inde a všetko naokolo bolo zelené a posypané bielymi ovečkami, kravičkami a srnkami… Sneh bol len od cca 1000m vyššie, kde bola teplota +-0 stupňov a dole bolo okolo +20 (večer tesne nad nulou). Úplny raj na Zemi :).

Na svahoch sme sa samozrejme vybláznili ako sa patrí. Začali sme najprv len tak zľahka, aby sme zistili či to ešte vieme… a keďže nám to veru šlo :), tak sme si to užívali pri každej jazde a každom jumpe… Hehe konečne som sa naučil trochu jumpovať na snowboarde ;), nedávam síce žiadne 360tky (zatial), ale lietanie vzduchom mi už celkom ide. Nie že by mi lietanie predtým nešlo hehehe kto si pamätá môj prvý jump zachytený na videu vie o čom hovorím ;).

Anyway, boardovacie podmienky tam naozaj boli na vysokej úrovni, bolo dostatok rôznych rámp, rejlov, jumpov a prirodzených miest na robenie pakárni. Takže srandy sme si užili kopec. Síce sme domov prišli podaktorí s narazenými ramenami a zápästiami, s modrinami na zadku, ale to patrí k tomu :). Aspoň vieme, že sme tam naozaj boli a že zem je tam tvrdá ako všade inde :).

Teraz sme už zase späť v Sydney a žijeme tu náš (ne)reálny život. Chcel som napísať, že sme späť v reálnom živote, ale to už ani neviem čo je :) – chvála bohu. Tož čaká nás ešte pár týždňov tvrdej práce, treba ešte ušetriť zopár mrzkých dolárov a potom… Potom pokračujeme v ceste ďalej…

Cestovné plány sú veľké, ale pozitívne je, že kamkoľvek sa pohneme, tak to bude stále bližšie domov :). Avšak nemení to nič na tom, že Nový Zealand pre nás stále ostáva neprebádaným kontinentom a budeme sa tam musieť skôr či neskôr vrátiť. Teraz aspoň vieme, že sa to naozaj vyplatí…