Yo nadišiel čas znovu sa vydať na cesty :). Ne so všetkými sa podarilo rozlúčiť, takže tučné sevi všetkým… Držte palce a… o rok zas TU!

Reporty by tu mali pribúdať v závislosti na nete v navštívených dierach… a keď dorazíme 2.11.2006 náhodou do Sydney tak dáme fotky a ďalšie reporty… snáď…

Tož držte sa tu borci !

Yo po malom opruze sme predsalen dorazili do BKK ;). Cesta sa akovzdy vymkla z podkontroly a po zrusenom lete z Prahy do Kodane sme letely do Viedne a odtial do BKK. Haluz je v tom, ze po 11 hodinach sme boli 60 min. cesty od Blavy ;). Ale nakoniec sme stastne dorazili a teraz si uzivame Bangkokcky smog.

Vzasade je to tu dost diera – aspon teda tato turisticka stvrt – ako vo filme Plaz ;)… Mrte to porovnavame s Kathmandu a s Pohkarou v Nepale a veru co sa tyka turistickych sluzieb tak su tu dost pozadu… ale co uz, dobra diera nie je zla a heslo stay cool plati ako vzdy :).

Co sa tyka pocka tak je tu pod mrakom, slnko velmi nevidno, je asi 30 stupnov a vlhkost asi 99 percent, takze dost peklo a sem tam padne zopar osviezujucich kvapiek :).

Yo, na veceru som si dal Red curry – drsna shtiposh zverina :) tak som ju rychlo splachol tucnym pivkom – este skocime s Indi na izbu vypalit papulky calvadosom a vycheckujeme nocny BKK ;).

Zajtra vyrazame do Chiang Mai na sever Thajska, kdo chce nech checkuje mapku ;). Tam mame potom v plane dat dake tripy do prirody a trochu sa tam zdrzat, takze ak tam bude net tak najblizsi report dame odtial…

Toz see you soon

Po zaujimavom okuseni nocneho zivota v Bangkoku, kedy sa nam podarilo opustit brany turistickej stvrte a pod ruskom tmy navstivit husty Thai ilegal night party. To vsetko za pomoci chalanka, rasta dja a jeho manazerky :). Prepasovali nas na ilegal Hip-hop zurku kde sme davali secky mozne pozdravy a givehandy s biganiggas :). Pekelna haluz veru a vdaka za zvuky ulice, co sa clovek za mladi nauci… :).

Takze po tejto noci sme opustili brany BKK a po malom haluzeni s busmi sme dorazili na autobusovu stanicu, odkial sme sa vydali na 12 hodinovu cestu do Chiang Mai – 700km na sever od BKK. Dorazili sme sem vcera rano a stoji to tu veru za to. Lepsie a lacnejsie sluzby, mnozstvo trekovacich moznosti a pod… Zatial sme tu zazili dva monzumove dazde, nocne trhy s mnozstvom poulicneho jedla – od raznici az po grilovane pavuky, chrobaky, kobilky a pod… :)

Zajtra rano mame v plane vyrazit na dvojdnovy trek do jungle. Pozret miestne kmene, zajazdit na slonoch, okusit bamboo rafting a naky ten junglewalk… Noc by sme mali stravit v nakej bamboochatke na strome, tak som zvedavy co to bude za dieru hehe…

Je cas vyrazit omrknut chram na kopci za mestom… Toz zatim seviiii

Dvojdnovy trek junglou: V skutocnosti to bola taka prechadzka (pre nas) a len male elkoste skutocneho trekovania :). Prvy den sme si uzili niekolko hodinovy jungle walk, haluznu noc v babusovej chatke asi 3 metre nad zemou uprostred dediny domorodeho kmena Lahuov, pod ktorou boli priviazane prasiatka a chrochotali celu noc… :). Druhy den sme dali pre zmenu ranny jungle walk, po ktorom nasledovalo jazdenie na slonikoch a raftovanie na rieke… Za dva dni celkom dost zazitkov na nie velmi narocnom treku :). Konecne sme si vsak uzili troxu skutocnej thajskej prirody…

Po navrate sme hned dalsi den vypadli vycheckovat Gold Triangel – hranicu Barmy, Laosu a Thajska. Po ceste spat sme dali dedinu kmenov Akha a Lahu, kde sme pozreli aj miestne pipky a babicky z dlhymi krkmi, na ktorych mali take tie haluzne ringy… :)

Secko to mam na fotkach takze pohoda…

Po tychto zazitkoch nadisiel cas vydat sa smerom do laosu… Po celodennom uradovani autobusov a jazdeni krizom cez thajsko sme sa dostali az na Laoske hranice. Sli sme z Chiang Mai do Chiang Rai a odtial na hranice do Chiang Khong. Davali sme busi od mrte modernych az po absolutne kraksne… V tom najhorsom buse, boli na strope namontovane ventilatory a v predu bola obrovska LG TV a po celom buse natahany drsny sound system, co bola pre mna absolutne neuveritelna vec :). Asi dve hodiny sme boli nuteni kukat videoklipy thajskych popovych skupin – neuveritelny shit, ale taky, ze dovi a dopo… Tak ci onak to bola asi najcool jazda :).

Ako inak na hranice (breh Mekongu) sme dorazili v noci, v hotely sme dako pouradovali Laoske viza a tickety na slow boat do mesta Luang Prabang, kde sme prave teraz. Cesta sem trvala dva dni plavby po Mekongu… Drsny zazitok veru, ktory vsak stoji za to zazit :).

Lodka bola cisto zbuchana z dreva a malo sa na nu nalodit vraj cca 50 ludi! Rano ked sme vybavili hranicny opruz a dostali sa na laosku stranu rieky tak sme po prvy krat uvideli cim sa to vlastne budeme plavit. Nastupili sme do lodky a ked som videl, ze na com sa tam sedi tak som skoro padol do vody :). Na palube boli dva rady drevenych lavic s jednou ulickou v strede. Sirka lavice cca 100cm a medzery medzi lavicami asi 50cm z toho na 20cm sa sedelo !! Jedna lavica je pre dvoch ludi!! hahaha Vtedy to vsak az take smiesne nebolo :).

Bolo takmer nemozne tam sediet a ked som si mal predstavit ze takto mame ist dva dni, tak som si vravel, ze nevim nevim… :) Nakoniec to vsak nebolo az take hrozne, proste stay cool a uzivat si aj nepohodlie treba :).

Tak ci onak prvy den sme sli asi 7 hodin a nocovali sme v dakej dedinke na brehu rieky… Druhy den sme sli od 9tej rano do 5tej vecer… rite sme si uz necitili, nohy sme mali dolamane, povykrucane a veru boli sme radi, ze tuto plavbu mame za sebou…

Drsnym pozitivom bolo, ze popri tom to vsetkom nepohodli sme si mohli uzivat neuveritelnu divoku Laosku prirodu na brehoch Mekongu. Tak ci onak pokracovat dalej budeme rozhodne po susi :), pretoze two fucking days on the boat je silny zazitok na dlhsiu dobu :).

Btw: na lodi nas bolo asi 90 :), plus mrte naklad na streche… a samozrejme asi tona ruksakov. Quazy kapitan – ostrielany chalanko soferujuci lodku, nam po malom incidente, kedy sme si vsetci mysleli, ze dakto vypadol z lode do rieky a mali sme nabeh na prevratenie lode, odpovedal na otazku ci je mozne doplavat k brehu, ze zatial nevie o nikom kto by pad do Mekongu prezil… takze sme sa zvysok cesty citili velmi bezpecne :), ale hlavne sucho ;).

Z Luang Prabang sme pred par dnami vyrazili minivanom do mestecka Vang Vieng po Route 13. Cesta necesta, ale jedna z hlavnych ciest v Laose. Necakal som nic super a tak to aj bolo. Miestami rozbita a hlavne neuveritelne hrbolata cesta bola ako jazda na kolotoci. Po niekolko hodinovej jazde serpentinami, kde sa jedna zakruta vlnila za druhou bez akehokolvek naznaku rovinky, bolo zopar clenom posadnky sqeleho minivanu :) dost zle. Nastastie sa nik nezkracal a dakovali sme za obcasne cik pauzy :). Tak ci onak to bola nadherna jazda mezi laoskymi kopcami, junglou, dedinkami, horskymi ryzovymi poliami a pod… parada… take vyhlady a sceneria, ze obcas bol problem to spracovat a dostatocne si to uzit…

Nakoniec sme stastne dorazili do maleho, ale o to krajsieho mestecka Vang Vieng, ktore je polozene v udoli pri rieke Nam Song medzi kopcami. Dali sme tu jednodovy vylet po okoli. Kukli sme 4 jaskyne, z toho tri boli na suchu a jedna bola vodna. Slo sa tam na nafukanych traktorovych dusiach po vode, so svetlom na hlave… trebalo sa drzat lana a potom si len uzivat nadhernu tmu :) a osvetlene rozne jaskynne veci ako su stalagmity, stalaktity abo tak nejako :). Proste parada, nas prvy jaskynny tubing (plavba na dusi) :).

Potom nasledoval walking miestnou dedinkou, kde som spravil tucne video ako sa dve pipky ponaraju do riecky a vytahuju od tial Seawheat (dake riasy co sa daju jest :)), tak sa teste bo je to fakt haluz :).

Potom nasledoval tubing po rieke a drsne jumpovanie z mega hojdacky. Dost adrenalin, ked som stal hore na strome tak mi brebehol mraz po chrbte :), ktory sa zmenil na sqely euforicky pocit ked som skocil dolu :) a hupal sa ponad hladinu :) o dopade do vody ani nehovorim :), proste tucnota jak sa patri. Nakoniec sme este dali asi hodinovy tubing az do mesta…

Vecer sme si este bookli ticket na bus do hlavneho mesta a dorazili sme tak Route 13 z Luang Prabang do Vientiane. No a akutalne sme teda tu v hlavnom meste.

Je to tu dost diera, predstavoval som si to trocu viac na urovni, predsa len je to hlavne mesto… mozno za par rokov :). Tak ci onak, zajtra mame v plane to tu riadne vycheckovat a vecer vypadnut nocnym busom na hranice z thajskom, vybavit hranicny opruz a nechat sa odviezt az do Bangkoku odkial by sme radi rovno pokracovali az dole na juh na ostrov Kophangan. Je to peknych par kilometrov, checkujte google earth :), qalitna jazda veru…

Toz drzte palce a dalsi report dame v plavkach z plaze a orosenym fruit drinkom s daznickom hehe :).

Tusim v pondelok sa nam podarilo dorazit na ostrov Ko-phangan (checkuj google earth) a uz sa teda par dni povalujeme na plazach. Snazime sa doopalovat si zvysok tela, bo ked sme sem prisli, tak sme vyzerali ako zle poskladani panacikovia z lega hehe…

Tak ci onak nie je vsetko ruzove ako by sa mohlo zdat. Cesta z Vientiane do Bangkoku bola celkom fpoho – dorazili sme rano a poobede sme sli dalsim busom smer ostrov. Sli sme celu noc a bol to veru pekny vyflus. Dve noci v buse veru cloveka dost polozia…

Ked sme vsak dorazili na pobrezie, tak sme zistili, ze cesta nebolo to najhorsie co sa nam stalo. Rano o siedmej nas vyhodili z busu aj z vecami a unaveni sme cakali na prevoz k ferryboat, ktora nas mala previezt na ostrov. Zrazu dosla za nami daka pipka a zacala splietat ci sme mali zamknute ruksaky a pod.. Tak sme sa troxu prebrali z unavy a otvorili ruksaky. Samozrejme boli nasupu prekutrane, sektky veci poprehadzovane, pootvarane… Indi zmizla mobilka a vonavka a mne nechybalo nic…

Rozmyslali sme ci sa pustit do uradovania, ze co to ma znamenat a podobne. Co nas odradzalo bolo, ze chalankovia si tam prehadzovali zbrane a bus, ktory nas priviezol bol davno prec… K tomu sme vobec ani netusili kde sme, a na civilizaciu to zrovna nevyzeralo. Toz situacia pekne na fucka… Tak ci onak sme zenskej co vybavovala ferrynu zadelili, ze nam zmizli dake veci… Netvarila sa velmi prekvapene veru… Rychlo niekam volala a ubezpecovala nas, ze autobus prezru a ked sa to najde, tak nam to vratia… Samozrejme vsetko to boli keci a hrali len o cas, pretoze postupne prichadzali auta a odvazali ludi k ferrynam a tie na ostrov… Po chvili prislo auto aj po nas, takze vela casu na uradovanie nebolo a trebalo nam ist. Tak ci onak by sme tam nic nevybavili a ostat tam sami s debilmi – potom sme veru netuzili.

Povedali sme si stare dobre stay cool a pobrali sme sa na ferrynu…

Na ostrove sme si nasli ubytko a checkli cele ruksaky. Nanestastie sme zistili, ze nam zmizli aj treksportacke mikiny a nepalsky gurki noz! To sme uz boli dost nastvani a prisiel cas s tym daco spravit…

Ako prve sme si zistili kde je tu Policajna stanica a nie preto aby sme na nej stravili noc ;). Pripravili sme zoznam veci a na druhy den rano sme vyrazili na PoliceTrip. Tam to prebiehalo fcelku veselo, chalanko sa smial, ze Indi je Kristina Agilera a ze ja vyzeram ako David Backham :), bolo to celkom fun a to ze nas okradli pre nich nebolo vobec zaujimave, ale skor rutina. Spisali sme zapisnicu v anglictine a chalanko to potom prepisal do thajciny. Uplna haluz bo ta zapisnica vyzera ako pokresleny papier… Tak ci onak su tam peciatky a setky veci potrebne pre poistovnu. Nastastie sme si dali poistit veci, tak snad to aj nanieco realne bude!

Uvod teda bol celkom vesely a stravit prvy den na policajnej stanici bolo celkom cool… Asi najvecia haluz bola miestna vaznica, kde bol zavrety daky turista a stara teta z nakupmi :). Chalanko este vytiahol take obrovske zeleza na sputanie ruk a noh a nam to tam ukazoval a smial sa pritom… no veru az take veselo to zas nebolo :)), ale pobavili sme sa…

Potom co sme spravili co sa dalo so vzniknutou situaciou sme sa vrhli na opalovaci krem, piesok, more a ovocne shake-y… :) Par dni sme sa vyvalovali, zadelili miestu zurku, medzicasom sme sa aj prestahovali do lepsieho rezortu so zahradkou a vyhladom na palmy a more… :).

Oddychnuti sme sa vcera rozhodli, ze si pojdeme koncecne omrknut cely ostrov. Ako inak ako na dvoj miestnom skutri Honda :) waf… Cesty su tu mrte cez kopce a pekne rozbite veru… ale cesta s vetrom vo vlasoch bola uplne zuzo… Teda az do jedneho momentu, ked sme sa rosplestili so skutrom ako vrece zemiakov :). Samozrejme na takmer rovnej ceste, jemny sklon dolu… Na poslednu chvilu som zbadal dieru v asvalte, ktoru fakt nebolo vidno bo bola za asvaltovym zlomom… nastastie sme nesli rychlo, co to som este dobrzdil, ale smola bola ze akurat vsade po ceste bol rosypany strk, takze nas to klasicky ako na bajku sklatilo k zemi. Proste sa podsmyklo zadne kolo a uz sme leteli… Bajkerska klasika.

No nic supol som na ruky a odrel som si dlane a, ako inak, aj jednu nohu… Indi supla troxu na zadok a nic sa jej nastastie nestalo… Keby tam nebol ten strk tak by som nebol ani taky oskrety, ale co uz. Fakt, ze sme sli uplne pomaly a viac menej sme padli nabok, nas celkom sejvol.

Je to haluz, ale ako vzdy sa takato pakaren stane ked to clovek najmenej caka a to sme si celu cestu fakt, ze davali pozor. No ale co sa malo stat sa stalo a teraz si pekne sypem po nohe septonexovy zasyp hehe…

Tak ci onak toto bol najlajtovejsi pad z bajku aky sa mi kedy stal, takze pohoda… a ziaden stres.

Ktomu este patri story o magic thai medicine :). Ako kazde bajkovanie, trip ci expedicia sa nam vzdy stala daka udalost s carovnym ujom, tetou, domom a pod… Tak k tomuto patri magicka babicka… Ked sme totiz supli na zem, zrazu sa objavil chalanko, ktory postavil skuter a s usmevom nas zaviedol do domceku stojacom na 3 metrovych pilieroch. Umyli sme sa, obzreli rany a… v tom zhora na nas pozera stara babicka carodejnica… :) Prstikom nas volala k sebe hore… Vyskackal som po chodoch k nej a chalnko mi vravi, nech si sadnem na zem vedla nej… Carodejka vytiahla daku magic flasticku s hnedym praskom… zobrala mi ruku a zacala mi do ran prasok sypat. Stipalo a bolelo to veru ako svina, vravel som si, ze stary dobry septonex je uplny shit oproti tomuto. Potom mi zobrala nohu a nasupovala mi to aj tam do jednotlivych odrenin… Haluz… rany prestali krvacat a boliet… za 10 minut sme sa teda pobrali prec…

Cely den sme potom jazdili na skutri a ocekovali cely ostrov – uplna parada. Podvecer ked sme dorazili do mesta sme zasli do lekarne, ze si na to kupim este ten prasok co mi tam ta carodejka dala… Ked som lekarnicke ukazal odreniny, tak sa ma spytala, ze pred kolkymi dnami sa mi to stalo. Ked som jej zadelil, ze to bolo dnes a je to relativne cerstve, tak neveriacky krutila hlavou… a veru naozaj, tam kam mi ten prasok nasypala to po 24 hodinach vyzera uplne fpoho, sucho a hladko, tam kde ho nemam mi to trochu mokva a chova sa uplne standarte…

Toz tolko magic story… snad este len tolko, ze nikde ten prasok nemaju a seci namna kukaju vlkekarnach, ze co od nich xcem… hm… tak ci onak je to super vec.

Oukie dowkie uvidime co prinesie zajtrajsi den ;)

Cago belo silenci