Tusim v pondelok sa nam podarilo dorazit na ostrov Ko-phangan (checkuj google earth) a uz sa teda par dni povalujeme na plazach. Snazime sa doopalovat si zvysok tela, bo ked sme sem prisli, tak sme vyzerali ako zle poskladani panacikovia z lega hehe…

Tak ci onak nie je vsetko ruzove ako by sa mohlo zdat. Cesta z Vientiane do Bangkoku bola celkom fpoho – dorazili sme rano a poobede sme sli dalsim busom smer ostrov. Sli sme celu noc a bol to veru pekny vyflus. Dve noci v buse veru cloveka dost polozia…

Ked sme vsak dorazili na pobrezie, tak sme zistili, ze cesta nebolo to najhorsie co sa nam stalo. Rano o siedmej nas vyhodili z busu aj z vecami a unaveni sme cakali na prevoz k ferryboat, ktora nas mala previezt na ostrov. Zrazu dosla za nami daka pipka a zacala splietat ci sme mali zamknute ruksaky a pod.. Tak sme sa troxu prebrali z unavy a otvorili ruksaky. Samozrejme boli nasupu prekutrane, sektky veci poprehadzovane, pootvarane… Indi zmizla mobilka a vonavka a mne nechybalo nic…

Rozmyslali sme ci sa pustit do uradovania, ze co to ma znamenat a podobne. Co nas odradzalo bolo, ze chalankovia si tam prehadzovali zbrane a bus, ktory nas priviezol bol davno prec… K tomu sme vobec ani netusili kde sme, a na civilizaciu to zrovna nevyzeralo. Toz situacia pekne na fucka… Tak ci onak sme zenskej co vybavovala ferrynu zadelili, ze nam zmizli dake veci… Netvarila sa velmi prekvapene veru… Rychlo niekam volala a ubezpecovala nas, ze autobus prezru a ked sa to najde, tak nam to vratia… Samozrejme vsetko to boli keci a hrali len o cas, pretoze postupne prichadzali auta a odvazali ludi k ferrynam a tie na ostrov… Po chvili prislo auto aj po nas, takze vela casu na uradovanie nebolo a trebalo nam ist. Tak ci onak by sme tam nic nevybavili a ostat tam sami s debilmi – potom sme veru netuzili.

Povedali sme si stare dobre stay cool a pobrali sme sa na ferrynu…

Na ostrove sme si nasli ubytko a checkli cele ruksaky. Nanestastie sme zistili, ze nam zmizli aj treksportacke mikiny a nepalsky gurki noz! To sme uz boli dost nastvani a prisiel cas s tym daco spravit…

Ako prve sme si zistili kde je tu Policajna stanica a nie preto aby sme na nej stravili noc ;). Pripravili sme zoznam veci a na druhy den rano sme vyrazili na PoliceTrip. Tam to prebiehalo fcelku veselo, chalanko sa smial, ze Indi je Kristina Agilera a ze ja vyzeram ako David Backham :), bolo to celkom fun a to ze nas okradli pre nich nebolo vobec zaujimave, ale skor rutina. Spisali sme zapisnicu v anglictine a chalanko to potom prepisal do thajciny. Uplna haluz bo ta zapisnica vyzera ako pokresleny papier… Tak ci onak su tam peciatky a setky veci potrebne pre poistovnu. Nastastie sme si dali poistit veci, tak snad to aj nanieco realne bude!

Uvod teda bol celkom vesely a stravit prvy den na policajnej stanici bolo celkom cool… Asi najvecia haluz bola miestna vaznica, kde bol zavrety daky turista a stara teta z nakupmi :). Chalanko este vytiahol take obrovske zeleza na sputanie ruk a noh a nam to tam ukazoval a smial sa pritom… no veru az take veselo to zas nebolo :)), ale pobavili sme sa…

Potom co sme spravili co sa dalo so vzniknutou situaciou sme sa vrhli na opalovaci krem, piesok, more a ovocne shake-y… :) Par dni sme sa vyvalovali, zadelili miestu zurku, medzicasom sme sa aj prestahovali do lepsieho rezortu so zahradkou a vyhladom na palmy a more… :).

Oddychnuti sme sa vcera rozhodli, ze si pojdeme koncecne omrknut cely ostrov. Ako inak ako na dvoj miestnom skutri Honda :) waf… Cesty su tu mrte cez kopce a pekne rozbite veru… ale cesta s vetrom vo vlasoch bola uplne zuzo… Teda az do jedneho momentu, ked sme sa rosplestili so skutrom ako vrece zemiakov :). Samozrejme na takmer rovnej ceste, jemny sklon dolu… Na poslednu chvilu som zbadal dieru v asvalte, ktoru fakt nebolo vidno bo bola za asvaltovym zlomom… nastastie sme nesli rychlo, co to som este dobrzdil, ale smola bola ze akurat vsade po ceste bol rosypany strk, takze nas to klasicky ako na bajku sklatilo k zemi. Proste sa podsmyklo zadne kolo a uz sme leteli… Bajkerska klasika.

No nic supol som na ruky a odrel som si dlane a, ako inak, aj jednu nohu… Indi supla troxu na zadok a nic sa jej nastastie nestalo… Keby tam nebol ten strk tak by som nebol ani taky oskrety, ale co uz. Fakt, ze sme sli uplne pomaly a viac menej sme padli nabok, nas celkom sejvol.

Je to haluz, ale ako vzdy sa takato pakaren stane ked to clovek najmenej caka a to sme si celu cestu fakt, ze davali pozor. No ale co sa malo stat sa stalo a teraz si pekne sypem po nohe septonexovy zasyp hehe…

Tak ci onak toto bol najlajtovejsi pad z bajku aky sa mi kedy stal, takze pohoda… a ziaden stres.

Ktomu este patri story o magic thai medicine :). Ako kazde bajkovanie, trip ci expedicia sa nam vzdy stala daka udalost s carovnym ujom, tetou, domom a pod… Tak k tomuto patri magicka babicka… Ked sme totiz supli na zem, zrazu sa objavil chalanko, ktory postavil skuter a s usmevom nas zaviedol do domceku stojacom na 3 metrovych pilieroch. Umyli sme sa, obzreli rany a… v tom zhora na nas pozera stara babicka carodejnica… :) Prstikom nas volala k sebe hore… Vyskackal som po chodoch k nej a chalnko mi vravi, nech si sadnem na zem vedla nej… Carodejka vytiahla daku magic flasticku s hnedym praskom… zobrala mi ruku a zacala mi do ran prasok sypat. Stipalo a bolelo to veru ako svina, vravel som si, ze stary dobry septonex je uplny shit oproti tomuto. Potom mi zobrala nohu a nasupovala mi to aj tam do jednotlivych odrenin… Haluz… rany prestali krvacat a boliet… za 10 minut sme sa teda pobrali prec…

Cely den sme potom jazdili na skutri a ocekovali cely ostrov – uplna parada. Podvecer ked sme dorazili do mesta sme zasli do lekarne, ze si na to kupim este ten prasok co mi tam ta carodejka dala… Ked som lekarnicke ukazal odreniny, tak sa ma spytala, ze pred kolkymi dnami sa mi to stalo. Ked som jej zadelil, ze to bolo dnes a je to relativne cerstve, tak neveriacky krutila hlavou… a veru naozaj, tam kam mi ten prasok nasypala to po 24 hodinach vyzera uplne fpoho, sucho a hladko, tam kde ho nemam mi to trochu mokva a chova sa uplne standarte…

Toz tolko magic story… snad este len tolko, ze nikde ten prasok nemaju a seci namna kukaju vlkekarnach, ze co od nich xcem… hm… tak ci onak je to super vec.

Oukie dowkie uvidime co prinesie zajtrajsi den ;)

Cago belo silenci