Mame tu dalsie mrazive rano, navyse trosku stiesnene, ale aspon sme mali vasciu sancu izbu vyhriat telesnym teplom. Je to sranda, ktora naozaj funguje a rozdiel niekolkch stupnov pri –16 je naozaj citelny.

Ranno sa niet cim zdrziavat a veci treba robit rychlo a v pohybe. Teda tak rychlo na co staci dych, lebo kazdy pohyb je sprevadzany rychlim dychcanim ako pri sprinte :-). Vyliezt, obliect, sup capicu, rukavice, boty. Zbalit spacak a par vybalenych blbosti a hop sup do dinning room za horucim cajom a niecim podzub, nech mame dostatok energie do dnesneho dna. V dinning room bolo prijemnych –8 a zacali mi omrzat prstiky na nohach, ranajky sme teda rychlo zjedli, vypili caj a milkcoffee a vyrazili na cestu.

Vzduch bol mrazivy jak maria, po par minutach mi okamzite zacali mrznut ruky aj cez rukavice. Uz to nebola zima a chlad, ale cista bolest, ktora sa takmer nedala vydrzat. Nastastie slnko bolo na dosah niekolkych minut a prinieslo potrebnu ulavu. Byt na slnku je oslobodzujuce, specialne takto vysoko a pri mrazivych teplotach.

O chvilu sme sa ocitli na ladovci celom pokrytom kamenim, ktory sa tiahne niekoko kilometrov az z kopcov nad EBC. Cezen sme sa dostli asi za 3 hodiny do dedinky Ghorak Shep 5125 metrov. Tu sme nasli uzasnu Lodge, Buddha Lodge, s malou utulnou a hlavne vyhriatou dinning room. Velmi mily domaci nam ukazal izbietky a na poschodi na slnecnej strane aj uzavretu terasu, presvetlenu a vyhriatu slnkom. Uzasne miesto vyuzivajuce prirodne sily carovnym sposobom. Navyse ponuka bola neodmietnutelna, ubytko zadarmo (kazdy vlastnu izbu), platime len to co prejeme…

Veci sme si hodili do izieb a dali sme si mali snack, noodle soup na terase, kde sa dalo byt len nalahko v mikine :). 

Po malej pauzicke, sme sa v trojici vydali na zaverecnu castu dna a to k jednemu z cielov tejto expedicie, k Everest Base Campu.

V trojici preto, lebo Andras ma v plane dosiahnut tento bod az o dva dni, kedy bude mat narodeniny.

Cesta bola relativne lahka. Slo sa cez skalami zasipany ladovec, viac menej hore-dolu, ale nic strasidelne. K tomu sme sli uplne na lahko, len fotak a voda, takze to bolo nieco ako prechadzka vo vysokej vyske. Cesta tam trvala dve hodiny a rovnako aj spat. Dnes sme teda prechodili celkom 7 hodin.

Zakladny tabor (5364m) sme zdolali, huraaa! :)

Spravili sme na tomto putnom mieste zopar fotiek a kedze sa tu v tomto obdobi nik nepripravuje na vypravu zdolat najvyssi vrchol sveta, je tu absolutne prazdno.

EBC je len miesto, bez dalsej pridanej hodnoty. Dokonca odtialto nie je vidiet samotny Everest a kedze tu nik nekempuje, je to len obycajna pustatina. Mno aj napriek tomu ma svoje caro stat na mieste odkial ludia vyrazaju zdolavat strechu sveta.

Pre nas je to splneny ciel a cast sna, za ktorym sme sem prisli. Oslavili sme tuto chvilu cokoladou a vydali sa spat do Ghorak Shep, kde zostavame na noc… Caka na nas zajtra cosi lepsie, Kala Patar, kopec s Everest view a pre nas najvyssie dosiahnutelne miesto expedicie…