Deň 10
Dnes ráno som opustil pláže a zamieril opäť do vnútrozemia s pocitom, že plážové dobrodružstvo skončilo a ďalšie motorkárske začína. Z Constanty som to zobral pohodlnou diaľnicou okolo Bukurešti, kde to bol opäť trochu boj. Severným obchvatom som sa dostal na cestu číslo 1, ktorá vedie na sever do mesta Ploiesti. Jazda mi ubiehala jedná radosť, užíval som si ju a tak som nerobil ani veľa prestávok.

Poobede trošku spŕchlo, ale nebolo to nič dramatické. Pár kvapiek, kvôli ktorým sa ani neoplatilo zastaviť a našolíchať sa do nepremokov alebo to niekde odstaviť. Cesta dnes ubiehala fakt v pohode a okolo piatej som už bol v cieli dnešného dňa. Tým bolo mestečko alebo dedinka Bran (na úpätí hôr neďaleko Brašova), nad ktorou sa na kopci hrdo vypína rovnomenný Draculov hrad.

Ubytovania je tu relatívne dosť a ja som si vybral penziónik pár metrov od centra a od vchodu do hradu. Dnes však už jeho návštevu nestíham a tak som sa motal po námestíčku medzi stánkami so suvenírmi a miestnymi dobrotami. Hrad som si zatiaľ obzrel z vonku a pomotal sa po okolí. Po zotmení som sa račej držal v blízkosti ľudskej spoločnosti, jeden nikdy nevie ;). Vybral som si reštauráciu neďaleko ubytka a podujal sa napísať pár pohľadníc. Na večeru som si dal rumunskú fazuľovú polievku, roštenku so zemiakmi na rumunský spôsob a k tomu karafu lokálneho červeného vína. Bolo výborné a tak som si nechal priniesť račej ešte jednu, nech mi to písanie pohľadníc ide od ruky ;).

Pod rúškom tmy som sa nakoniec pobral na drobnú nočnú prechádzku a potom už len šup do postele. Ráno treba totiž vstať a vyraziť na Draculov hradný vrch… :)

Počet km: 445
Trasa: Constanta – Bukurest – Ploiesti – Bran

Deň 11
Dnešné ráno som si privstal, aby som si Draculov hrad stihol pohodlne pozrieť a mal na to aj dostatok času. Vyskočil som z postele, rýchlo sa bliekol a zbehol dolu na prízemie, kde ma už na stole čakali bohaté raňajky zložené z miestnych špecialít.

Po chutných raňajkách sa mi síce chcelo ísť späť si ľahnúť :), ale zbalil som foťák, piggyho a vyrazili sme na výlet. Najprv sme si dali prechádzku po záhrade pod hradným kopcom a potom vyšliapali hore k hradu. Vo vnútri je všetko smiešne malinké, akoby zmenšené :), podľa všetkého ujo Dracula bol malý štuplík a žiadna obrovská ozruta.

Po obhliadke hradu som sa ešte poflákal po záhrade a pobral som sa kade ľahšie. Na ubytku sa potom hop šup zbalil a vyrazil o kus ďalej. Dnes som toho mal na pláne totiž stihnúť viac ako len jeden hrad ;).

Z Branu som sa teda odmotorkoval trošku severnejšie do mestečka Sighisoara, kde majú v centre krásny kostol. Na druhom brehu rieky sú potom dáke hrady a zámky, ale tam pôjdem až na budúce ;). Nemôžem predsa vyplieskať všetky pamiatky na prvý krát ;). Ale rozhodne sa sem oplatí vrátiť a pozrieť si miestne historické pamiatky.

So Shighisoari som si to namieril do mesta Medias, kde majú krásne centrum s pešou zónou. Celé centrum je komplet uzavreté pre automobilovú dopravu. Vstup do parkovacej zóny centra je možný len za poplatok, teda okrem dvojstopých motorových vozidiel, ktoré prejdú okolo rampy hehe :). Sme predsa v Rumunsku, kde je všetko možné a dopravné pravidlá sú na to, aby sa obchádzali :). Pekne som si to na moto namieril do stredu námestia rovno k fontáne, kde som pekne odparkoval všetkým na očiach. Bezpečnosť nadovšetko, nemusel som sa báť, že mi z moto niečo zmizne, pekne som ju mal vždy na dohľad ;).

Po prechádzke centrom som odviezol par desiatok metrov do talianskej pizzerie :), kde som si dal nealko pivko a veľkú pizzu. Rozhľad bol odtiaľto úžasný, na celé námestie. Okrem neho tu majú vraj aj nejaké hrady a zámky, ale vzhľadom na čas som ich už ani nehľadal. Aspoň mám dôvod sa sem opäť vrátiť ;).

Ani som nečakal, že sa mi dnes podarí obehať všetky tieto mestečká a ich pamiatky, i keď som ich dal celkom narýchlo :). Tak, ale koho by to samého bavilo, no nie? :) Pozrel som teda mapu a vyzeralo to, že buď sa tu budem motkať ešte jeden deň alebo zahájim začiatok cesty domov.

Po chvíli som sa rozhodol, že stačilo roztopaše a je čas vydať sa definitívne na cestu späť a tak som si to namieril cez Sebes smerom na mesto Arad, neďaleko maďarských hraníc. Cesta ubiehala zľahka a začalo sa stmievať. Na hlavnom ťahu sa mi nechcelo ostávať, pretože všetky motely boli prepchaté kamiónmi a po okolí sa ponevierali polonahé kamošky dievčat z pred Slovnaftu. Po pár km bola našťastie odbočka do dediny s reklamnou tabuľou na hotel a tak som sa vybral hľadať ho. Po 4 km cez kopec, po rozbitej ceste, som na jeho vrchu objavil obrovské rekreačné centrum (blízko dedinky Geoagiu), kde to žilo ako na Silvestra. Hotely boli naplnkované a všade bolo veľa áut. Vôbec som nechápal prečo a ani to, čo tu všetci tí ľudia vlastne robia. Pod hotelmi domáci prenajímali izby vo svojich domoch za polovičné ceny oproti hotelovým a tak nebol veľmi čo riešiť. Zobral som privát chatku na záhrade u miestnej rodiny, úplná paráda, nič v nej nechýbalo :).

Na večeru som sa vybral do miestnej vychýrenej reštaurácie. Bola úplne preplnená, ale našťastie už bol dosť hodín a tak netrvalo dlho a našiel sa stôl aj pre mňa. Dal som si tu grilované krídelka so zemiakmi, fakt mňamkové a samozrejme veľkééé pivko :)…

S čašníkom sme si pokecali, že kde to vlastne sme a snažili sa nájsť toto miesto aj na mape, celkom úspešne :). Po troche zábavy, spísania dnešnej trasy a naplánovania tej zajtrajšej, ktorá ma snáď dovedie domov, som sa pobral hajať…

V noci celkom výdatne pršalo a bola aj celkom zima. Zdá sa, že letným dňom je pomaly, ale isto koniec… Ráno našťastie dážď ustal a cesty trochu obschli a mohol som sa vydať cez kukuričné polia smerom domov…

Počet km: 355
Trasa: Bran – Brasov – Soghisoara – Medias – Alba Lulia – Sebes – Geoagiu

Deň 12
Dnes som si trošku privstal, v posteli ma totiž znervózňoval klepot dažďových kvapiek. Kým som sa však zbalil a pripravil na cestu, tak vykuklo aj slniečko a obsúšalo cesty. Z kopca som šiel ešte po mokrom asfalte, no dolu na hlavnom ťahu už bola cesta suchá a onedlho som bol na rumunsko-maďarských hraniciach. Za pár peňazí som si kúpil diaľničnú známku, kopol do vrtule a uháňal som ako víchor smer Budapešť.

Cesta diaľnicou je super, ale na takúto dlhú vzdialenosť je to fakt pekná nuda. Púšťal som si hudbu do slúchadiel, ktorú prehlušoval vietor a hluk motora… Po niekoľkých hodinách som dorazil k Budapešti, kde bolo na obchvatoch naozaj veľa aut. Šlo sa v kolóne, ktorá sa ale hýbala celkom slušne a pohodovou rýchlosťou, takže to nebolo nič dramatické. Po celom dni som toho už mal veru dosť, ale odtiaľto je to domov už len kúsok a to dôjdem aj keby som to mal dotlačiť :).

Záverečné km som si celkom užíval, cesty boli prázdne a ani som sa nenazdal a prefrčal som cez Rajku a hraničný priechod do Bratislavy. Sám som neveril, že som to dnes dal, dorazil z Rumunska až domov… a že tento motovýlet je na konci.

Po mojich skúsenostiach na tomto výlete musím povedať, že Rumunsko je pohodová krajina, ktorá sa rozvíja a napreduje veľkou rýchlosťou. Počas celého tripu som nemal ani jednu negatívnu skúsenosť a žiaden problém vôbec s nikým a nikde, skôr naopak. Vždy keď som niečo potreboval, tak som narazil na ochotných a pohodových ľudí s úprimnou snahou pomôcť a poradiť. Rumunská pohostinnosť je pozitívna kapitola sama o sebe a je takmer bez hraníc. Nuž a pri troche slušnosti a obozretnosti tu normálnemu človeku hrozí akurát tak kopa pozitívnych zážitkov a skúsenosti.

Tož budúci rok dáme opäť malý Fagarašík? Stále je tam toho dosť čo som nevidel a neprešiel… :)

Počet km: 670
Trasa: Geoagiu – Arad – Szeged – Budapest – Bratislava