Deň 12
Dnes som si trošku privstal, v posteli ma totiž znervózňoval klepot dažďových kvapiek. Kým som sa však zbalil a pripravil na cestu, tak vykuklo aj slniečko a obsúšalo cesty. Z kopca som šiel ešte po mokrom asfalte, no dolu na hlavnom ťahu už bola cesta suchá a onedlho som bol na rumunsko-maďarských hraniciach. Za pár peňazí som si kúpil diaľničnú známku, kopol do vrtule a uháňal som ako víchor smer Budapešť.

Cesta diaľnicou je super, ale na takúto dlhú vzdialenosť je to fakt pekná nuda. Púšťal som si hudbu do slúchadiel, ktorú prehlušoval vietor a hluk motora… Po niekoľkých hodinách som dorazil k Budapešti, kde bolo na obchvatoch naozaj veľa aut. Šlo sa v kolóne, ktorá sa ale hýbala celkom slušne a pohodovou rýchlosťou, takže to nebolo nič dramatické. Po celom dni som toho už mal veru dosť, ale odtiaľto je to domov už len kúsok a to dôjdem aj keby som to mal dotlačiť :).

Záverečné km som si celkom užíval, cesty boli prázdne a ani som sa nenazdal a prefrčal som cez Rajku a hraničný priechod do Bratislavy. Sám som neveril, že som to dnes dal, dorazil z Rumunska až domov… a že tento motovýlet je na konci.

Po mojich skúsenostiach na tomto výlete musím povedať, že Rumunsko je pohodová krajina, ktorá sa rozvíja a napreduje veľkou rýchlosťou. Počas celého tripu som nemal ani jednu negatívnu skúsenosť a žiaden problém vôbec s nikým a nikde, skôr naopak. Vždy keď som niečo potreboval, tak som narazil na ochotných a pohodových ľudí s úprimnou snahou pomôcť a poradiť. Rumunská pohostinnosť je pozitívna kapitola sama o sebe a je takmer bez hraníc. Nuž a pri troche slušnosti a obozretnosti tu normálnemu človeku hrozí akurát tak kopa pozitívnych zážitkov a skúsenosti.

Tož budúci rok dáme opäť malý Fagarašík? Stále je tam toho dosť čo som nevidel a neprešiel… :)

Počet km: 670
Trasa: Geoagiu – Arad – Szeged – Budapest – Bratislava