Deň 5
Ráno som sa prebudil v obrovskej posteli s myšlienkou na pláž… dal som si sprchu, pustil hudbu a vybehol mrknúť na recepciu kvôli raňajkám. Pobehovala tam akási tetuška, zjavne čakajúca kedy sa zjavím, lebo gestá s rumunskými slovami, ktorými ma zasypala boli v mojom preklade „hami hami niečo mňami“. Ukázala prstom na kuchyňu, odkiaľ sa usmievala druhá tetuška s veľkým nožom v ruke. Potom ukázala na obrovskú bielu, koženú sedačku s preskleným stolom, kde už bol pripravený príbor, vínový pohár a veľká fľaša minerálky. S tetuškou sme si vymenili chápavý pohľad a bez váhania som sa pohodlne usadil. Obsluha nenechala na seba dlho čakať a o chvíľu som mal pred sebou bohaté raňajky s vyrezávanými paradajkami a inými srandičkami :). Najedol som sa do sýtosti, jedla bolo viac ako som mohol zjesť a bolo výborné.

Po honosných raňajkách som si hop šup zbalil veci a nahodil ich na motorku. Rozlúčil som sa s domácimi a vyrazil na cestu. Počasie bolo výborné, tak ako doteraz a šlo sa výborne. Nemal som veľmi chuť nikde zastavovať a v podstate ani nebolo veľmi kde. Do GPS som si naklikal najrýchlejšiu cestu do Bukurešti, kam som dorazil za necelé dve hodinky. Bukurešť som potom obišiel južným obchvatom, aby som sa vyhol zápcham v meste, no nebola to žiadna sláva. Cesta bola plná kamiónov, dlhých kolón a nepríjemných vyjazdených koľají v asfalte. Ísť tade autom by bolo na pekných pár hodín, no na moto sa dlhé kolóny dali relatívne vpohode prejsť stredom. Niekde v polovici som si spravil pauzičku na benzínke, lebo mi už dochádzal bezín a tiež sa mi už ťažšie koncentrovalo na cestu, kolaje a všetko čo sa okolo hýbe. Natankoval som teda plnú nádrž, dal si jahodový kroasant, redbull a chvíľu relaxoval. Na mape to vyzeralo priaznivo, už len okolo 200km po ďiaľnici rovno na pláž… Začal som sa tešiť a byť neposedný a tak som osedlal moto a vyrazil za svojim cieľom.

Diaľnica bola super, vôbec nebola plná áut a bola príjemne široká. Celkom som si ju užíval, bola to príjemná zmena po predchádzajúcich dňoch. Na konci diaľnice sú potom dva obrovské mosty cez Dunaj. Prejazd je spoplatnený 5 LEI, čo je asi jedno euro.

Prejazd cez Dunaj bol celkom symbolický, pretože naposledy som Dunaj križoval, keď som vyrážal prvý deň z domu a prešiel som cez Prístavný most. Odtiaľto to už do Constanty nebolo ďaleko. Diaľnica ďalej nepokračovala a tak posledný úsek cesty sa trošku natiahol. Cesta viedla cez pár menších miest, nuž a asi za hodinku pohodovej jazdy som konečne dorazil do cieľa. Huráá Constanta :).

Sergi a jej rumunská pohostinnosť
V Constante som sa mal stretnúť so Sergi, kamarátka so Slovenska, inak rodáčka z Constanty. V tento deň priletela domov z Edinburgu aj s kamarátkou a ešte pred cestou sme sa dohodli, že sa dnes stretneme a spravíme oslavu v ich rodinnej plážovej vile, kde potom môžem ostať pár dní bývať.

Dorazil som do centra a v telefóne ma čakala SMS od Sergi, že už je doma a nech sa ozvem hneď jak dorazím do mesta. Netrvalo dlho a stretli sme sa kúsok od ich domu, pred múzeom :). Bolo to celkom vtipné stretnutie, zvítali sme sa a po ceste domov mi vysvetlila, že doma čakajú rodičia, brat s frajerkou a kamoška z Kazachstanu. Mamina vraj navarila pre všetkých tradičný obed a nech ma ani nenapadne jedlo odmietnuť aj keď nie som hladný :). Doma ma privítal otec, vzápätí mamina a Sergi prekladala hore dole kto čo rozprával. V obývačke som sa zoznámil s ostatnými. Mamina už niesla polievku na stôl a ja som sa ani nestihol prezliecť :). Otec bol milý, slušný a zároveň z neho šiel rešpekt. Baby ma zasypali otázkami, že som nevedel ktorej skôr odpovedať. Sergi som sa snažil v tom chaose vysvetliť, že by som sa aj prezliekol, ale mamina mi už podávala chlebík k polievke a priala mi dobrú chuť… Hotový cirkus :). V obývačke nás bolo šesť a všetci mali obrovskú radosť, emócie sa tu plietli jedná cez druhú. Sergi totiž prišla domov takmer po polroku a tak sa rodičia tešili, že ju vidia, ona že je doma, babena z kazachstanu z toho, že je prvý krát v Rumunsku, ja z toho, že som tam, Sergi, že má všetkých okolo seba, mamina z toho, že môže poznať jej kamarátov z iných krajín atď.

Po polievke sa na mňa hrnul druhý chod. Baby sa na mne smiali, že nevládzem jesť :), tatino ma povzbudzoval nech si dám po takej dlhej ceste. Sergi mi naznačila, že stačí keď si dám len trochu, aby sa mamina neurazila, že som nejedol. Nuž, ale to čo mi dali jesť bolo také dobré, že som to skoro cele spapal. Bolo to akési mäso dusené v hroznových listoch, podávané s bielym jogurtom. Nikdy som nič také nejedol, ale bolo to naozaj výborné. Vôbec som netušil, že hroznové listy sa dajú jesť a nie to ešte kúpiť v hypermarkete medzi zeleninou :).

Po jedle sa chvíľu sedelo a debatovalo. Každý tu mal o čom rozprávať a všetci sa s úprimným záujmom vypytovali a počúvali každé slovo :). Ja som sa konečne prezliekol a mamine som poďakoval za pohostenie a podaroval som jej Zlaté oblátky Opavia :), ktoré som viezol od svojej babičky :). Sergi sa usmievala, že som u maminy zabodoval :).

Po tom všetkom bol čas vyraziť na plážovú rodinnú vilu, zbalené veci sme odniesli do auta a vyrazili. Tatino viezol baby autom a ja som šiel na moto. Vila bola kúsok za mestom a kúsok od slávnej Mamaia beach. Po 20km sme boli na mieste. Vyložili sme všetky veci z auta, odniesli do vnútra a tatino nám ukázal všetko dôležité… Ako sa púšťa satelit a Tv, kuchyňu, kúpeľňu, klimatizáciu, záhradu, záhradnú kuchyňu, gril a všetko čo k nemu patrí… a tiež všetkých 6 izieb s klímou, vlastnými kúpeľňami a telkami. Skoro sme odpadli :), lepšie ako v 5 hviezdičkovom hoteli. Tatino nám ešte pomohol vybaliť veci čo sme doniesli. Nakúpil jedlo a pitie pre nás všetkých na celý víkend! Neveril som vlastným očiam, víno, pivko, tvrdé, minerálky, chlebíky, syry, šunky, salámy, mäso na gril a iné dobroty… S úsmevom sa potom s nami rozlúčil, poprial nám nech sa dobre zabavíme, nech sa až tak strašne neopijeme a že keď nám niečo bude chýbať, tak mu máme zavolať :).

Pití a noční život
Každý sme si teda vybrali svoju izbu podľa chuti, vybalili veci a stretli sa dolu v kuchyni na uvítacom, proti šokovom poldecku :). Tento slávnostný večer bol uvítací pre nás všetkých :). Začali sme ho v trojici: Sergi, Ainur a Ja :). V dobrej nálade sme sa pod rúškom tmy vypravili na promenádu pri Mamaia beach, kde nás už čakali ďalší Sergiiny kamaráti. Spolu sme potom vyrazili do La Cucaracha Beach club na pláži s veľkou terasou, barom, muzikou a pekným výhľadom. Drinky šli jeden za druhým a stále sa k nám niekto pridával… Lívia, Claudia, Erkin, Oana, Marius a iní…

Zábava veru naberala na obrátkach, tancovalo a pilo sa v rýchlom tempe :). Všetci sa tešili, zabávali, vykecávali, popíjali, tancovali… Dobre naladení sme sa neskôr všetci pobrali z plážového baru do klubu Bellagio. Klub bol obrovský, asi jak dve haly z Incheby. Na pódiách tancovali tanečníci, sedenia tu bolo tiež dostatok a veľký bar, pri ktorom sme celá groupa tancovali, stíhal v pohode riešiť aj všetky naše požiadavky :).

Zábava teda bola poriadna a som rád, že „pití a noční život“ tu má naozaj vybudovanú tradíciu. Nuž ako to už chodí, prvá noc na novom mieste býva tá najlepšia… a táto stála veru za to :).

Druhý deň bol trošku náročný, všetci sme sa zobudili akosi skoro, aj napriek tomu, že sme šli spať všetci dosť neskoro, nuž ale o tom zase nabudúce… :)

Počet km: 460
Trasa: Campulung – Pitesti – Bukurest – Constanta