Deň 2
Ráno bolo dosť pomalé, predsa len babičkine rezne pred odchodom sa nedali odmietnuť. Tiež som si musel splniť povinnosť previesť mladého bratranca po dedine a podporiť v ňom túžbu po vodičáku a vlastnej „kroske“.

Nakoniec sa mi podarilo s rodinou rozlúčiť okolo dvanástej a vydať sa na cestu s kúdolom prachu za sebou a vejúcimi suknicami v záhradách… :)

Trochu som sa potom zamotal v Michalovciach, kde som sa snažil zohnať sprej na reťaz. Totálna beznádej, pretože motoshop, čo tu mali, zrušili a chlapík v predajni pre „plechovky“ mal všetky možné oleje a mazivá, ale nič na motoreťaz… nakoniec ma asi v treťom obchode poslali do „farby laky“, kde som skutočne dostal spray na reťaze… dáky noname s obrázkom ozubeného kolesa s reťazou… hurá, táto jízda nebude suchá :).

Po peripetiách sa mi podarilo predsa len opustiť toto miesto a cez Trebišov som sa onedlho dostal na Slovensko-Maďarské hranice pri Sátoraljaujhely :). Tu som pokecal s pohodovými maďarskými colníkmi, že nemtudom maďárom a nem matrica potrebovala na motorkábosz iszteném, bo nemvpláne mala išla cez hungaryhighwa­ykukuricábo :).

Cesta Maďarskom bola pohodová, málinko áut, príjemný asfaltosz a tak sa dalo celkom slušne frčať. Krajinka bola pekná, cesta sa kľukatila poliami a sem tam zvlnenou rovinou s výhľadom do širokých diaľav.

Môj plán bol dnes prekročiť Maďarsko-Rumunské hranice a po pár hodinách jazdy som sa k nim cez mesto Nyíregyháza a Mátészalka dostal. Na hraniciach sa nekonal žiaden opruz, colníkovi som ukázal slovenský občaňák, ktorý ho vôbec nezaujímal. Skôr ho zaujímala moja moto a tak sme priateľsky prehodili tri vety o tom, že sa mu moto páči a že je naozaj super a rýchla. Potom mi poprial šťastnú cestu a zrazu som sa ocitol v náručí Rumunskej krajiny, huhuu :).

Keďže sa schyľovalo k večeru, tak som dnešnú púť ukončil v rumunskom meste Satu Mare. Trochu som sa obával, kde prespať, ale ako sa ukázalo, nájsť ubytko nebol žiaden problém. Je tu dostatok penziónov, motelov, hotelov a stačí len sledovať pútače popri ceste mestom. Omrkol som asi štyri miesta, motel a 3* hotel, kde chceli 30 EUR za noc, potom 2* hotelík zašitý v uličkách, kde nikto nevedel ani slovo po anglicky a vyzeralo to tam skôr ako v bordeli… recepčný mi pripadal ako pasák, v koženej bunde a zlatou klobásou na krku, ale ochotný mi ukázať izbu. Prvú noc som ale netúžil stráviť na takomto mieste :). Nuž a posledné miesto bola úplna paráda, trojposchodová nová vila v tichej uličke medzi rodinnými domčekmi a za 20 EUR s raňajkami. Na moto mi našli miesto v záhradke pod strechou a za zamknutou bránou. Tetuška bola milá a aj ma do neďalekej reštaurácie poslala, lebo kuchyňu už mala zatvorenú… Reštiku som podľa jej inštrukcii nenašiel, len tmavú uličku so psami a tak som sa vydal hľadať na vlastnú päsť. Všetko bolo už pozatvárané a to bolo horkoťažko desať hodín… hm teda aspoň podľa mňa, ale o tom neskôr… :)

Nakoniec som skončil na OMV benzínke s obloženou bagetou ohriatou v mikrovlnke, s fantou v ruke a pivkom v zadnom vačku… Celkom som sa aj najedol a pivko som si dal v posteli na izbe pri klikaní cesty do GPS na ďalší deň…

Počet km: 300
Trasa: Pusté Čemerné – Trebišov – Sátoraljaujhely (HU) – Nyíregyháza – Mátészalka – Satu Mare (RO)