4. deň na africkom safari
Naša posledná noc na safari bola naozaj výnimočná… bola totiž najstudenšia zo všetkých, brrr. Ešteže sme boli vyzbrojení celkom dobrými spacákmi a príjemnými vankúšikmi :). Po dobrej večeri a záverečnom pivku sme prebehli do stanu a rýchlo sme sa našolíchali do spacákov. S Bombom sme si ešte pozreli fotky z predošlého dňa, dali sme si záverečný flash ;) a lala salama (dobrú noc).

Naše sladké sny o levoch, či skôr leviciach ;), prerušil akýsi šuchot a mľaskot… Otvoril som oči a keby som neležal, tak by som asi padol na zadok :). Do stanu sa nám uprostred noci tlačí hladná zebra… neverím vlastným očiam a pozerám na Bomba, ktorý sa rovnako ako ja nezmohol na slovo. Chvíľu pozeráme na seba, chvíľu na zebru, opäť na seba a asi sme obaja rozmýšľali nad tým či stála spíme a sa nám to sníva alebo či je to skutočnosť :). Vystrašene sme hľadeli na zebru, ona na nás, my na seba a takto sa to chvíľu striedalo :). Nakoniec zebrička odišla a my sme sa nezdržali smiechu hehe… bola to fakt hustá haluz. Potom sme len tak ležali a chvíľu pozerali na zebry ako chodia okolo našich stanov a papajú trávu. Dúfali sme len, že nezakopnú o naše kolíky a nezbúrajú nám stan. Nakoniec sme pri ich hlasnom prežúvaní a šuchote kopýt zaspali…

Ráno sme sa zobudili vďaka budíku veľmi skoro, vonku bola stále zima, tráva však pekne pokosená a po zebrách ostali len hnedé hromádky ;). Pri východe slnka sme si dali horúci čaj, ľahké raňajky a vyrazili sme na cestu do krátera.

O kráteri
Kráter je úžasný tím, že vo vnútri žijú zvieratá takmer dokonalo oddelené od okolitého sveta. Závisle samé na sebe a jedny na druhých. Kolobeh života a sním aj potravinový reťazec tu fungujú úplne dokonalo. Zvieratá tu žijú v rovnováhe, žiaden druh tu výrazne nedominuje a nepremnožuje sa… Je to naozaj zázrak prírody. Niektoré zvieratá sem prichádzajú či dokonca môžu odísť, iné sú tu uväznené naveky. Takými sú napr. hrochy, ktoré nedokážu prejsť viac ako 20km a deň bez vody neprežijú. Napriek tomu si tu žijú už stovky rokov v blahobyte a nič im tu veru nechýba.

Zvláštnosťou je, že dole v kráteri vôbec nežijú žirafy, ale napr. tam zase žijú nosorožce. Aj na tie sme tento deň mali šťastie. Nosorožcov tu veľa nežije a zdržiavajú sa väčšinou na úbočiach krátera. Preto je naozaj len otázkou veľkého šťastia nejakého vidieť.

Inak sme mali opäť šťastie na levov, videli sme mladú leviu rodinku, byvoly, hrochy, hyeny a tiež šakaly. Roger nám stále vravel, že na tomto safari máme veľké šťastie a darí sa nám vidieť viac ako iným, veď sme videli aj nosorožce. Na záver dňa sa nám ešte podarilo vidieť špecialitu a to hyenu na love. Zvláštne na tom je, že hyeny takmer vôbec nelovia a skôr sa priživujú na úlovkoch iných, napr. levov. Hyena útočí len zriedka, keď sa jej naskytne výnimočná príležitosť. Tento krát sa nepozorné prasiatko priplietlo nechtiac veľmi blízko a hyena šla tvrdo po ňom. Zákon prírody nepustí a tak hyeny a potom šakaly malí chutný obed.

Vedomostné okienko
Hyeny svoje obete nezabíjajú a jedia ich zaživa. Je to preto, lebo pach krvi sa vzduchom rýchlo šíri a ostatné hyeny ho dokážu zacítiť na vzdialenosť 4 km a okamžite sa rútia k úlovku. Hyena preto nestráca čas usmrtením, ale len nevyhnutným zásahom na znehybnenie či omráčenie a pustí sa do najjemnejších častí aby stihla v čo najkratšom čase zožrať čo najviac. Ďalšie hyeny sa okamžite zbiehajú so širokého okolia a najsilnejšia vždy vyhráva… je to skutočný boj o život.

Po tomto zážitku sme si aj my išli spraviť obednú pauzičku a poriadne sa nadlábnuť. Nemali sme síce prasiatko ako hyeny, ale naše grilované kurko a syrový sendvič neboli úplne zlé ;).

Nakoniec sme si ešte pozreli happy hippos :) a vyrazili na cestu von z krátera. Naše zážitky so zvieratkami síce skončili, ale aby sme sa náhodou nenudili, tak asi v poslednej tretine kopca pri výjazde z krátera, našu jazdu prerušila ohlušujúca rana. Znelo to ako keď sa rozletí pneumatika. Rýchlo sme zastavili, skontrolovali kolesá a všetko vyzeralo byť v poriadku. Pozeráme ďalej a pod autom vyteká voda… zlé znamenie. Kapota nám samozrejme nešla otvoriť, mechanický zámok bol zaseknutý… asi po 20 minútach sa nám to predsa len podarilo. Konečnú diagnózu sme stanovili na odtrhnutú nasávaciu hadicu z turba (to bola ta hlasná rana) a vyvretú vodu z chladiča. Aby to nestačilo tak chladiaci okruh sa zavzdušnil a na odvzdušňovanie sme nemali dosť vody. Naše vyhliadky boli dosť mizerné. Bez turba a chladiča v horúčave vyjsť zvyšok stúpania na okraj krátera. Počkali sme kým motor trochu vychladol a vydali sme sa na cestu. Bez turba to šlo pomaly a bez chladenia sa motor rýchlo prehrieval, ručička teplomeru stúpala do červeného pola… Dali sme si jednu či dve pauzičky na vychladenie a nakoniec sme aj túto náročnú úlohu zvládli a vyšli sme až hore. V najbližšej kvázi dedinke sme s pomocou miestneho chalanka nasadili a hlavne upevnili nasávaciu hadicu, doliali vodu do chladiča, odvzdušnili ho a autíčko bolo opäť ako nové, hurá :).

Koniec nášho safari bol teda celkom akčný :). Potom nás už len čakala cesta späť do Arushe, do nášho hotelíka s bazénom, ach jaj… :).