3. deň na africkom safari
Tretí deň ráno sme sa zobudili uprostred národného parku. Slnko už začínalo páliť a nás čakali opäť samé povinnosti… našou hlavnou úlohou bolo sa napapať, sadnúť do auta, otvoriť strechu a užívať si nekonečné savany plné zvierat… raj na Zemi.

Serengeti je najväčším africkým parkom a je známy hlavne vďaka úžasnému úkazu akým je migrácia zvierat. Tie každoročne putujú z celého parku Serengeti (Keňa, Tanzánia) na okraj oblasti Ngorongoro, kde nerastú žiadne stromy a tráva tu má výšku asi 10cm. Putujú sem z jednoduchého dôvodu – porodiť potomkov, nakoľko pre predátorov je tu takmer nemožné sa schovať. Môžu tu preto v kľude vychovávať a kŕmiť svoje mladé potomstvo. A keď sú mláďaťa dostatočne veľké a silné, tak opäť putujú všetky zvieratá v tisícových stádach za vodou a potravou niekam inam.

My sme aj tento deň mali opäť šťastie na levy, žirafy a dokonca sa nám ako jedným z mála podarilo zazrieť malé levíčatko, ktoré sa rýchlo pred nami utekalo skryť za skaly, kde ho strážila jeho mamina. Naozaj kombinácia nášho šťastia a Rogerovho sprievodcovského umu a intuície nás občas doviedla k úžasným stretnutiam.

Jedným z takých bolo aj pozorovanie leva ako sa pripravuje na lov antilopy. Dokonca sme mali šťastie toto divadlo sledovať dvakrát. Bolo fakt úžasné sledovať ako sa lev zakráda, schováva v tráve, dokonca poza naše autá. Ako si dáva pozor na smer vetra a plazí sa v tráve, v ktorej sa dokonale stráca. Tu som naozaj pochopil, že ak by som v tej tráve stál a lev by bol na pol metra odo mňa, tak by som vôbec o tom ani netušil a podal by si ma ako ľudskú fašírku.

Lov nakoniec dopadol neúspešne, zvieratka sú predsa len dostatočne obozretné i keď veľa veru nechýbalo… už len asi dva tri metre a nebolo by úniku…
Zároveň sme sa dozvedeli, že lev si dáva na príprave útoku veľmi záležať a keď si nie je takmer na 100% istý, že korisť uloví, tak lov predčasne vzdá. Je to vraj preto, lebo každý útok ho stojí veľa síl a energie a môže sa stať, že po troch či štyroch neúspešných útokoch mu na ďalší nezostane dostatok síl a umrie… úspešnosť lovu sa preto pohybuje nad 90%, musí, inak by to malo pre leva fatálne následky.

Dnes sme dokonca videli aj hyeny celkom zblízka, naozaj nechutné zviera, ale aj ono tu hrá svoju úlohu. Btw vedeli ste, že samica hyeny je obojpohlavná? Okrem vagíny má aj regulárny penis zo semenníkmi, avšak nefunkčný. Tie produkujú testosterón, ktorého hladina je rovnaká alebo vyššia ako u samcov. Samice dorastajú do väčších rozmerov a majú dominantné postavenie. Vďaka kryciemu manévru s pohlavnými orgánmi sú od samcov na nerozoznanie a tak s vedúcou pozíciou nemajú problém. Pri háraní vďaka svojej dominancii nie sú veľmi obťažované, práve naopak, ony si vyberajú samca, s ktorým splodia silné potomstvo (na hulváta – zozadu a bez predohry hehe :)).

Na záver dňa sme sa vydali na cestu späť a opustili sme brány Serengeti. Presne na hranici z Ngorongoro Conservation Area sme dostali náš druhý defekt… Tento krát sme pneumatiku úplne zničili, prerezala sa o nejaký naozaj ostrý kameň, pretože ten rez bol dlhý a čistý… pred sebou sme mali ešte ďalekú cestu a v rezerve ešte jedno koleso… no čo, ďalšie dva defekty snáď nedostaneme ;).

Podvečer sme dorazili na úpätie krátera a v kempe sme sa stretli s celou kopou turistov… toto miesto okrem toho, že je obľúbené, pretože je na okraji krátera, je aj určitá „safari“ križovatka. Stretávajú sa tu ľudia, ktorí prichádzajú na safari, tí ktorí zo safari odchádzajú, tí ktorí strávili deň v kráteri, ale aj tí, ktorí tam ešte len pôjdu…

Okraj krátera a teda aj náš kemp sa nachádza vo výške približne 2200mnm a teplota tu v noci klesá pod 10 stupňov a to vraj v Afrike je teplo… niekto nás na geografii pekne klamal! ;)

Nás čaká zostup do krátera zajtra ráno… ale to najprv musíme prežiť mrazivú africkú noc…