2. deň na africkom safari
Niet na to zobudiť sa ráno uprostred africkej savany… Ráno bolo trošku chladné a tak som na seba navliekol tričko z dlhým rukávom… k tomu kraťase a slnečné okuliare – zas až tak strašne chladno nebolo hehe ;).

Náš big Matiti nám už pripravil self-service raňajky, všetko pekne prestreté na stole. Ako predjedlo sme si dali ovocie, k tomu čaj a tuším africkú omeletu s toastami. Chvíľku sme si posedeli a kým sme vykonali nevyhnutné ranné hygienické povinnosti, všetko bolo takmer pripravené na presun smer Serengeti National Park.

Brázdili sme krajinu, ktorá sa postupne začala meniť… Naša cesta do Serengeti viedla cez Ngorongoro Conservation Area, ktorej hlavnou dominantou je Ngorongoro Crater, ktorý sa týči do výšky približne 2200 metrov. Ale dnes sme cez neho len prefrčali a dali si len malé preview. Máme totiž v pláne sa na ňom a hlavne v ňom zdržať až o dva dni neskôr…

O Africkej prírode
Roger nám postupne vysvetľoval rozdiely medzi jednotlivými národnými parkami. Každý je totiž takmer úplne iný. Odlišné sú v prvom rade geomorfologicky – čo znamená, že sú typovo odlišné. Tarangire National Park je zvlnený a podnebím a pôdou uspôsobený tak, že sa tam darí v prvom rade baobabom a slonom. Ngorongoro Conservation Area je pre zmenu hornatá a dominuje tu už spomínaný kráter, ktorého okraj dosahuje výšku 2200 metrov a je hlboký približne 600 metrov. Podnebie je tu chladnejšie a tým aj fauna podstatne rozmanitejšia. Stromy sú tu vyššie a tak sa tu darí veľmi dobre napr. žirafkám. Serengeti národný park je zas absolútna zatrávnená rovina bez stromov. Samotný názov Serengeti v svahilštine znamená „rovina“ a veru celý park je až neskutočne rovný. Schovať sa tu nie je veľmi kam a tak najbezpečnejšie miesto je v jeepe ;). Darí sa tu hlavne zvieratkám, ktoré majú radi nekonečné trávnaté pastviny (antilopy, zebry, pakone, byvoly a iné) a potom zvieratkám (levy, leopardy, hyeny a iné ), ktoré majú radi zvieratká, ktoré majú radi nekonečné trávnaté pastviny hehe :).

Africké okienko alebo prečo v Serengeti nerastú stromy
Ako sme sa dozvedeli od nášho afrického priateľa a sprievodcu Rogera, tak pred miliónmi rokov tu vybuchla sopka (Ngorongoro), ktorá vymrštila z útrob zeme obrovské množstvo skál do obrovských vzdialeností. Tieto skaly pokrývajú celý povrch a tvoria základnú podkladovú vrstvu, na ktorej sa časom eróziou vytvorila relatívne tenká pôdna vrstva. A keďže skalnatý podklad je príliš tvrdý a nehostinný, stromy sa tu nedokážu udržať a tak tu všade rastie len tráva… Zároveň túto oblasť využívajú obrovské stáda pakoňov a aj iných zvierat na migráciu za vodou a potravou a to práve vďaka tomu, že tu nerastú stromy, len tráva, vďaka čomu je tu dobrá viditeľnosť na veľké vzdialenosti a práve tá je základným predpokladom ochrany pred predátormi.

Okrem množstva informácii o prírodných krásach či zvieratách sme sa dozvedeli aj dosť o afrických kmeňoch, o ich živote, minulosti a možnej budúcnosti. O tom ako sa tu vo veľkom zabíjali zvieratá, ako sa tu pytliačilo a stále pytliači, o obchode so slonovinou a inými zvieracími komoditami. O tom ako sa dnes parky strážia a ochraňujú, ako sa chránia a zachraňujú zvieratá… Je až neskutočné aké obrovské počty zvierat boli vyzabíjané a ani si neviem predstaviť tu neskutočnú nádheru, to ako to vyzeralo keď sa všetko okolo hemžilo zvieratami.

Mne ani neprišlo, že ich je tu málo, skôr naopak, no keď si predstavím, že by ich tu malo byť niekoľko sto alebo tisíc násobne viac, tak až sa mi zastavuje dych… miesta je tu dosť a verím, že v minulosti to tu musel byť skutočný raj na zemi, hm, a pravda je, že stále aj je!

Maasaiovia – priateľský kmeň domorodcov
Maasaiovia tvoria dosť veľkú časť tanzánskej populácie a žijú tradičným životom už celé storočia. Majú svoju kultúru, zvyky a tradície, ktoré napriek vplyvu moderného civilizačného pokroku dodržujú. Rešpektujú politické zriadenie, svoje deti posielajú do škôl (školská dochádzka je pre všetkých povinná) a žijú v súlade s prírodou, ktorú rešpektujú a neničia. Práve naopak, spolupracujú s vládnymi a medzinárodnými organizáciami pri ochrane parkov, starostlivosti o zver, označujú oblasti výskytu múch cece, ktoré šíria spavú nemoc a podobne. Sú jediným kmeňom, ktorý má vládne povolenie žiť na území chránených oblastí a využívať ich pre svoje potreby. Všeobecne sú priateľský, zodpovedný a chápu svoju závislosť na prírode a z toho vyplývajúcu potrebu ju chrániť a starať sa o ňu.

Nám sa podarilo zastaviť v jednej takej dedine Maasaiov. Každý sa u nich môže zastaviť. Mladí, ktorý chodia do školy už vedia po anglicky a tak sa vždy nájde niekto, kto vás po dedine prevedie. Samozrejme nič nie je zadarmo, hlavne nie pre Mzungus (biele tváre) a tak za pár papierikov, ktoré takto putujú naozaj do rozpočtu dediny (nie do rozpočtu jednotlivca) sa dostávame dnu.

Pred vstupom za hradby, ktorými je dedinka obohnaná (ochrana pred zverou), si musíme vypočuť spev žien a absolvovať očistný uvítací tanec. Sú to staré rituály, ktoré sa stále dodržiavajú a nám čo to napovedajú o kultúre… Vo vnútri dediny je všetko jednoduché a praktické. Príbytky sú z trávy, konárov a hliny, vo vnútri úplne tmavé – bez okien a vo vnútri každého domčeka sa udržiava pahreba. Tá sa využíva jednak na varenie a tiež ako zdroj svetla. Muži žijú oddelene od žien v inej časti dediny a striktne sa táto tradícia dodržuje.

Pre najmenších je za dedinou pri najbližšom strome zriadená „škola“. Pri strome kvôli tieňu ;) a o peň sa opiera veľká tabula, pred ktorou sú drevené lavice, v ktorých sa najmenšie deťúrence učia abecedu, čítať, písať, počítať a to vo svojom svahilskom jazyku a aj v angličtine…

Po tejto vyčerpávajúcej návšteve sa nakoniec so všetkými lúčime, nasadáme do jeepu a vyrážame ďalej…

Cesta africkou savanou
Okolo obeda sme sa dostali na cestu, ktorá ide krížom cez Serengeti. Je to jedna z najhorších ak nie najhoršia cesta akou som kedy išiel a k tomu neskutočne prašná. Je to naozaj zážitok tade ísť, pred prachom sa neuchráni absolútne nič. Všetci sme kompletne pokrytí súvislou vrstvou špiny a vytrasení tak, že aj keď zastavíme, tak mám pocit, že sa stále hýbeme. Vybudovať cestu tu má minister dopravy v pláne už nejaké to desaťročie, no stále mu niekam miznú peniaze, ktoré sú na výstavbu určené. Darmo, korupcia je tam rovnaká ako tu, hm asi o trošku väčšia, ale len o trošku ;). A tak sa po ceste občas mihnú ťažké mechanizmy, ktoré upravujú a zarovnávajú povrch do ako takej roviny.

Btw táto cesta je vytvorená odhrnutím vrchnej pôdy a jazdí sa vlastne po kamenistom podklade. Je tu pekne vidieť, prečo tú tie stromy vlastne nemôžu rásť…

Po niekoľkých hodinách jazdy týmto tankodrómom dostávame defekt na zadnej pneumatike, prvý na tomto výlete ;). Sme preto nútení zastaviť uprostred ničoho, všade navôkol je len nekonečná rovina a vidieť až na horizont každým smerom… neuveriteľné.

Chlapci borci si z výmenou pneumatiky hravo poradili i keď na začiatku mali problém z dômyselným zariadením na zdvíhanie vozidla, ktoré bolo kvôli prachu zaseknuté. Nakoniec všetko dobre dopadlo a pokračovali sme ďalej.

Po niekoľkých desiatkach km sme zišli z tejto cesty a vydali sme sa na predvečerný game drive ešte pred tým ako dorazíme na camp site. A veru vyplatilo sa! Objavili sme mladú leviu rodinku, na čele s krásnym levom s veľkou hrivou, oddychujúcu v tráve hneď kúsok od našej cestičky. Toto bolo asi najbližšie stretnutie s tak veľkým levom, ležal asi 5 metrov od nášho auta a Roger nervózne sledoval každý jeho pohyb a prikázal nám zavrieť všetky okná, pre istotu ;).

Po tomto zážitku nás šťastie neopúšťalo a okrem sloníkov sme ešte našli leoparda oddychujúceho v korune stromu.

Na záver sme sa ešte potešili z hrošíkov, ktorí sa váľali vo vodnom kúpeli.

Dnešní deň bol opäť dosť hustý a náročný. Veľa sme toho precestovali, veľa sme videli, veľmi veľa sme sa toho dozvedeli a večer sme sa veľmi veľa napapli :). Zajtra ráno máme v pláne vstať skoro, aby sme doobeda toho stihli pobehať čo najviac… tož čo chlapci? Jedno dve pivká a lala salama :).