Piaty deň ráno, konečne dostatočne vyspatí, sme sa pobrali na autobusovú stanicu a opustili sme brány veľkomesta. Už sme sa celkom tešili, v Dare to nebolo totiž až také zaujímavé ako sme predpokladali. A tak vyrážame za dobrodružstvom o deň skôr.

Cesta busom
O ceste z Dar es Salaam na sever do mesta Moshi (hlavná bašta Kilimandžára) a následne do Arushe (bašta pre národné parky) sa toho popísalo dosť a človek sa dočíta rôzne informácie. Prevládajú skôr negatívne správy o tom aká zlá a rozbitá cesta tam vedie, o tom ako šoféri jazdia ako zmyslov zbavení a v neposlednom rade hrozivé štatistiky smrteľných nehôd…

Neviem, ale čo to sme už precestovali a rozhodne toto nebola najhoršia, ani nijako tragická cesta. Asfaltka bola rovná, zákrut tiež nebolo veľa, premávka bola striedma a šofér šiel primerane. Rozbité cesty majú skôr v Kambodži, zákrut je dosť v Laose a šialenú jazdu si človek môže užiť napr. v Nepále alebo aj v Malajzii :).

Jedine čo by som na tejto ceste privítal je viac ako jedna zastávka počas 11 hodinovej jazdy.

Tak či onak nakoniec sa nám pod rúškom tmy podarilo úspešne doraziť do cieľa. Na autobusovej stanici vládol trochu chaos, kopec opruzovačov, taxikárov a podobne…
My sme sa im tento krát úspešne vyhli a zbavili – mali sme totiž vybavený odvoz a dokonca aj hotel :). Dovolili sme si trošku pohodlia a luxusu na tejto „náročnej“ expedícii ;).

Okienko afrických omylov
Na hodinách geografie sme sa vždy učili, že v Afrike je teplo. Najteplejšie je okolo rovníka a teplo je tu po celý rok. Čo teplo, horúco a aj preto majú obyvatelia čiernu pleť. Tá ich chráni pred ostrým slnkom.
A aká je pravda? Teplo tu je, ale horúco nie. Cez deň príjemných 25 a večer asi 15°C :). Ešteže sme mali so sebou aj trička s dlhým rukávom a windstoperky :).
V noci som zaspával zabalený v perine a deke, s teplým čajíkom v rukách pozerajúc Star movies alebo HBO hehe :).

Chalankovia nás teda odviezli až do hotela, kde nás už čakala príjemná izba s výhľadom na bazén :). V reštike sme si dali večeru a pár piviek, hladní sme boli ako vlci. Tuším sme si dali každý polovicu grilovaného kuraťa a bolo naozaj chutnučké :).
Po dobrej večeri bolo treba dodržať pár pravidiel.
Prvé pravidlo: vypáliť červa :).
Druhé pravidlo: poriadne sa „aklimatizovať“ :).

Obe pravidlá sme si zobrali k srdcu, veď predsa si nechceme privodiť zdravotné ťažkosti ;). V dobrej nálade sme si našolíchali múdru stránku v knižke „Pití a noční život“ a potom vyšli na aklimatizačnú prechádzku do miestneho baru, kde chvalabohu okrem barmana bolo len zopár miestnych. Dali sme si pár aklimatizačných drinkov ;) a pobrali sa späť na hotel… Ale čo čert nechcel, do cesty sa nám priplietol ďalší magický bar a čuduj sa svete plný miestnych mladých ľudí… No čo, však už sme skoro ako locals. Pokecali sme s ochrankou, dievčinou čo predávala vstupné a keďže sme už boli zbehlí v svahilčtine, tak sme vstupné platili ako miestni študenti. My nie sme predsa žiadni mzungus, my len tak vyzeráme! :)

Barman bol o chvíľu náš kamoš a keďže sme boli v celom klube jediné biele zadky, tak o zábavu veru nebola núdza :). Ľudia boli príjemní, zvedaví na nás rovnako ako my na nich a tak sme im predviedli, že aj bieli chlapci vedia „skákať“ hihi :). Trošku sme si teda zatancovali, čo to popili a slušne sa pobrali na hotel ;).

Druhý deň bol veru zaujímavý, trochu roztržitý, ale aspoň vtipný. Ráno sme mali totiž dohodnuté stretnutie s majiteľkou agentúry cez ktorú sme si organizovali Safari advanture. Tetuška sa volá Janet a okrem iného nám pomáhala s bookovaním hotela, ktorý nám celý zaplatila ešte predtým ako sme prišli a kopou ďalších organizačných vecí…
Myslím, že z nás mala celkom srandu, hlavne keď nás videla hneď z rána po „aklimatizačnej“ noci hahaha…

Nakoniec sme s Janet všetko potrebné vybavili, dohodli, vyplatili a mohli sme sa tešiť na 4 dňové tučné safari s vlastným jeepom, šoférom a kuchárom! :) Ale o tom až neskôr…

Prechádzka mestom
Do safari nám ostávali dva dni a tak sme jeden deň strávili poznávaním mesta. Celý deň sme prechodili ulicami, trhmi, obchodmi… samozrejme neustále sprevádzaní opruzovačmi, mladými „sprievodcami“, predavačmi hlúposti, obchodnými nadháňačmi, predavačmi svetových novín (slovenské nemali ;)) a rôznymi falošnými či pravými umelcami, maliarmi, kresličmi a inými pouličnými lapačmi bielych dolárov…

Musím priznať, že prudičstvo tu má vybudovanú tradíciu a skôr či neskôr každý mzungu pochopí, že je lepšie mať jedného či dvoch prudičov na pár hodín ako každé 3 minúty iných :). A tak človek na ulici nadviaže pár známosti a falošných priateľstiev. Ale nájdu sa tu aj poctiví a milí prudiči, ktorí majú svoju tvár, svoj štýl a človeku neprídu až tak otravní…

Je potom na každom ako sa stým vysporiada, ale dôležité je brať to s nadhľadom, priateľsky a tváriť sa, že tu o peniaze predsa nejde. Informácie o mzunguoch sa ulicami šíria rýchlo o tých hlúpych, z ktorých doláre padajú na každom kroku, ale aj o tých s ktorými sa biznis nerobí, len vtipkuje a kecá…
Jedno dievča z dánska raz povedalo veľkú múdrosť, a síce to že tajomstvo ako vychádzať s prudičmi tkvie v takzvanom ostrom pohľade „Strong eye“. Je to pohľad, ktorý si žiada tréning a veľa praktických skúseností a keď si túto techniku človek osvojí, môže ulicami chodiť s úsmevom a kľudom leva – skoro ako my hihi :).

Výlet po okolí
Druhý voľný deň v Arushi sme sa rozhodli omrknúť trochu okolie, pozrieť si dedinky a okolitú prírodu, skúsiť sa trochu priblížiť skutočnému životu a kultúre miestnych ľudí.

Ideálny spôsob ako také niečo podniknúť je najať si sprievodcu, ktorých je tu viac ako dosť. Náš hotel patril do Pítrovho rajónu :). Peter je skúsený sprievodca, pán v stredných rokoch, vtipný a veľmi ochotný. Miestni ho už poznajú, mnohí dokonca osobne a pre mladú generáciu je istým vzorom. Každý deň ma veľa práce a klienti sa k nemu radi vracajú. Ale tak ako všetci aj on má rád vôňu dolárikov vytlačených po rokou 2006 ;). Koniec koncov nejde tu o žiadnu dobročinnosť, ale o skutočný biznis…

Pravda je, že aj na takýto výlet sa človek môže vydať sám, no problém je, že s našou ružovou tvárou budíme všade istý rozruch, hlavne mimo mesta a sprievodca tvorí akýsi prvok dôvery a všeobecnej prijateľnosti.
Peter Guide nás zobral za mesto, cez pár dediniek na neďaleký kopec odkiaľ bol krásny výhľad na mesto a jeho okolie. Okrem nás sa tejto malej výpravy zúčastnili aj tri krásky z Dánska. Vtipné na tom bolo, že ony nevedeli, že nás Peter pribral na tento výlet. Nestihol im to povedať :), teda akože nestihol, asi im to nechcel komplikovať… My sme zas čakali tri zazobané paprdáčky (staršie ženy na dôchodku) z Dánska, no opak bol pravdou… nakoniec to celkom dobre dopadlo a po krátkom zoznámení sme vyrazili…

Tri danish girls
Tri mladé slečny, v našom svete nie veľmi nápadné, no v Afrike so svojimi absolútne blonďavými vlasmi totálne neprehliadnuteľné :). Tuším mali okolo 20–21 rokov, študentky, kamošky… nikdy samé necestovali.
Pred začiatkom nového školského roku sa rozhodli, že vyrazia okolo sveta. Kúpili si letenku around the world, zbalili ruksaky, zobrali dáke úspory a vyrazili na 4 mesačnú cestu. Začali hneď zhurta v Afrike (Tanzánia), kde strávili prvý mesiac. Druhý mesiac strávia v Thajsku, tretí v Austrálii a ten posledný na Hawaii :). Robia úžasnú vec, hlavne pre seba… Vypadnúť, vidieť a zažiť iný svet by mal každý, každému by som to doprial… ;)

Výlet bol fajn, prešli sme pár dedín, videli sme ako ľudia žijú, ako sa bavia, ako perú, ako pestujú zeleninu, ako spievajú a tiež ako sa modlia. Bola nedeľa a táto severná časť Tanzánie je viac kresťanská ako moslimská. Kostolov je tu požehnane, každý kilometer jeden. Omša tu vždy trvá tri hodiny, nie ako u nás jednu.
Ísť do kostola je spoločenská udalosť, hodinu sa počúva kázanie, hodinu sa ľudia modlia a hodinu všetci spolu spievajú a keď sa spieva je to skoro ako na žúre, úžasná vec :). Keby to bolo aj v našich kostoloch také, tak bohvie, možno by tam chodilo viacej ľudí a možno aj ja či ty, samozrejme ako VIP hehe :).

Po výlete na kopec a peknom výhľade sme sa vrátili späť do mesta na obed. Baby nás pozvali k sebe a ich kuchár nám navaril tučný obed. Ryby, zelenina, ovocie a pivko :).
Po malom vytrávení náš deň s Peterom pokračoval ďalej. Tento krát nás zobral pozrieť na nedeľný dobytkársky trh za mestom. Je to miesto, kde sa stretávajú muži zo širokého okolia, muži z rôznych kmeňov, dedín, či miest. Je ich tam celá zmes a každý jeden priniesol časť svojho najcennejšieho majetku (dobytok) na predaj či výmenu. Obchoduje sa tu s teliatkami, kravami, býkmi, ovcami, baranmi, kozami, capmi a inými rohatými :).

Po tomto zážitku sme prešli o nejaký ten kilometer, dva vzdialený ženský market. Tu to bolo o čosi väčšie a živšie. Predsa len, ženy a trh to ide do kopy ;). Tu sme sa naučili jednu zaujímavú vec. A síce, že každý domorodý kmeň značí svoje dievčatá určitým symbolom. Robí sa to na obe líca a vyzerá to ako vyrezané malé znamenie. Robia to preto aby všetkým bolo jasné ku komu patria, aby sa nestratili a aby ich nikto neukradol.

Na tomto trhu sme si veľmi nemali čo kúpiť, obchoduje sa tu vo veľkom s handrami, šatami, dekami, opravuje sa tu oblečenie, či šije na mieru… možno sme si mali dať spraviť custom taylor, na večer do baru haha ;).
Ale tak či tak, pre mňa toto miesto bolo jedno z tých zaujímavejších. Tetušky a maminy boli veľmi vtipné, radostné, zhovorčivé a nakoniec sa mi podarilo spraviť s nimi pár fotiek. Bola tam jedna mladá mamina (tehotná), ktorá sa úžasne dokázala smiať, hlavne na svojich fotkách, ktoré ma nechala spraviť a tak som si nakoniec od nej kúpil prikrývku :). Všetci sme boli spokojní, a aj biznis sme spravili :).
Dánky zatiaľ vo veľkom nakupovali, ach keby len vedeli, že za všetko platia trojnásobné ceny :).

Nakoniec sa tento výlet skončil okolo piatej a veru bol to pekne strávený deň a ani nie finančné náročný ;).

Noc pred safari
Večer sme si dali rande s „našimi“ Dánkami :). Teda skôr oni si ho dali s nami a tak sme šli všetci spolu na večeru. Zobrali sme ich do čínskej reštaurácii, kde varili naozaj veľmi dobre. Baby to trošku prehnali s oblečením či s obuvou, ale zas nebudeme na nich zlí ;). Je zvláštne, že to čo je v Európe považované za ako-tak sexy, môže a je v Afrike niečo nad čím chlapi pohŕdavo ohŕňajú nosom… Baby sa to časom naučia, veď je to ich horko-ťažko prvý týždeň :).

Večera inak bola super, dali sme si ostrokyslú polievku, rybky s chilli omáčkou, chilli chicken, tuším nejaké bravčovinky a samozrejme dobrú čínsku ryžu ;). Všetko sme to zapíjali pivkom a veruže všetkým nám chutilo :).

S babami sme prediskutovali čo to o cestovaní, o politike, o rozdieloch medzi dánskom a slovenskom, o ich cestovných plánoch a podobne… dali sme im pár rád a odporúčaní o Thajsku a tiež o Austrálii :).

Dobre napapaní a v dobrej nálade sme sa neskôr rozhodli omrknúť nočný bar, ktorý s Bombom už dobre poznáme ;). Zastavili sme sa na hoteli pre trochu hruškovej medicíny a vyrazili… Baby sa trochu báli, predsa len flákať sa nočnými ulicami afrických miest sa vysoko neodporúča vo všetkých turistických sprievodcoch :). Ale my vieme o tom svoje… nie je to také hrozné ;).

Nakoniec sme si dali všetci spolu pár drinkov, hudba hrala, zábava gradovala a každá jedna tancovala :). No nás ráno čaká safari, musíme sa ešte pobaliť a aspoň trochu vyspať… a tak si dávame posledný drink a s babami sa lúčime. Miki im tuším ako správny gentleman vybavil taxík až domov a my sme sa pobrali na hotel…

No nič, zajtra ráno nás čaká iné africké dobrodružstvo… ;)