Deň po… :)
Ten sa niesol v pohodovom rytme, veď Pole Pole a hlavne Hakuna Matata… obedík sme si dali v reštike „Chefs pride“ a trošku sme sa pomrvili uličkami. S taxikármi sme si dali sevi, hi5 a tiež peace punch (päsť o päsť). Darmo, we know how to become a local in one day ;). Začínali sme sa cítiť tmavšie… ;)

Deň ubehol ako voda a s prichádzajúcim večerom sa nám zdvíhala nálada i chuť. Je pravda, že do žiadnych závratných výšin, predsa len včera sme ju (náladu) pekne zrazili ;). Hlad nás vyhnal opäť do ulíc, no dnes pred odchodom sme sa vyhli istej kapitole v knižke :). Dnes sme sa račej venovali kapitole s jedlom…

Africká kuchyňa
V Tanzánii kulinárstvo nemá vybudovanú tradíciu a zaoberať sa nejakými tradíciami a národnými jedlami nie je zrovna to najzaujímavejšie :). Anyway, najrozšírenejším národným jedlom je Ugali – hustá kaša s kukuričnej múky, ktoré sa je samotné :), prípadne s hovädzím alebo kuracím mäsom, alebo rybami. Záleží čo príroda ponúka…

Kuchyňu zo zaprášenej šedi vytrhávajú pobrežné oblasti ovplyvnené zaoceánskym obchodom. Tu si prídu na svoje milovníci morských plodov a rýb, ryže, kokosu, rôznych korenín a podobne… takže aj my (okrem Hey chicken Mikiho)! :)

Okrem toho tu človek nájde vychytené thajské, čínske a indické reštaurácie, dokonca aj európsku kuchyňu. Nie je to až také zlé a možno preto sme sa k ugali ani nepriblížili :).

Druhý večer sme sa teda vydali na kulinársku obhliadku. Vybrali sme si Hotel New Africa, ktorý na 9. poschodí má krásnu reštauráciu Sawasdee s výhľadom na prístav, totálna romantika ;). V jedálnom menu dominujú hlavne thajské špeciality, chutné a voňavé… Atmosféra je tu dosť snobská, osvetlenie decentné, prestieranie ukážkové, každý stôl ma svojho čašníka, hrá tu príjemná hudba, proste ideálne miesto na večeru vo dvojici :).

Maďarský guláš s pivom tu však nepodávajú :) a tak sme boli nútení si vybrať nejakú thajskú kulinársku špecialitu :). Dali sme si rôzne veci, Miki mal s istotou chicken :), ja som si dal sweet and sour fish so zeleninou a Bombo tiež akúsi rybku so zeleninou a cibuľkou. Príloha bola ryža, soya souce a chilli ;). Bolo to naozaj skvelé, na chvíľu sme zabudli na špinavé ulice, prach a cítili sme sa opäť ako mzungu. Výborne sme sa najedli to treba uznať, štandard bol vysoký a nebolo to ani drahé tuším niečo viac ako 10 Eur na hlavu :).

Kultúrne pamiatky v Dar es Salaam
Ako to už býva, niečo sme si dopredu naštudovali. Trochu histórie, trochu kultúry a veru znelo to honosne. Mesto opradené históriou a nie len mesto, ale celá krajina. Otrokárstvo, kolonizácie, boje, rozkvitajúci obchod, úpadok, znovu obrodenie… Na to všetko sme boli zvedaví…

Náš tretí deň sme sa teda rozhodli obetovať mestu a návštevám kultúrnych pamiatok. Možno nie sme až takí barbari hehe :). Ale nepredbiehajme ha­ha…

Po raňajkách sme si dali rande s Alishou, s ktorou sme sa dohodli, že nám bude robiť sprievodcu mestom. Predsa len nie je na škodu mať pri sebe niekoho, kto sa tu vyzná viac ako my s mapou, ktorá čaká len na svoj veľký deň, keď ju zahodíme :).

Národné múzeum
Vyrazili sme taxíkom za par šupiek do Národného múzea. Začalo to celkom vtipne pretože taxikár netušil čo to národne múzeum je a samozrejme tým pádom ani netušil, kde to je :). Nanešťastie nebol jediný a tak ani pýtanie sa kolegov taxikárov na prvý krát nezabralo. No čo Hakuna Matata… po malom blúdení sme do múzea dorazili.

Pri vstupe sme vyúradovali tikety, samozrejme skupinová zľava pre mzungus (biele tváre) a Alisha zadara :). Vypočuli sme si pár honosných rečí čo všetko v múzeu je ako je to tu zorganizované, podelené atď.

Pravdupovediac toto múzeum i keď sa pýši názvom národne za veľa nestojí. Na to akú silnú históriu ma Tanzánia, aká je veľká a čím všetkým prešla, nehovoriac o tom, že sa na jej území nachádzajú najúžasnejšie národné parky na zemi a že sa môže pýšiť územím s najstaršími fosíliami človeka (všetci sme z Africkej Tanzánie), tak toto múzeum je dosť mizerné, biedne vykrýva čo to z celej histórie krajiny. Určite nie som človek, ktorý obľubuje múzea, skôr naopak, ale toto bolo povrchné aj na mňa ;).

Pamiatkárska haluz
Medzi historické exponáty, ktoré si v národnom múzeu našli svoje miesto patrí aj historický bankomat ktorý bol ako prvý inštalovaný a uvedený do prevádzky v Tanzánii. Historici túto udalosť zapísali tučným písmom k roku 1997! :)

Botanická záhrada
Po múzeu sme vyrazili omrknúť rastlinky. Darmo mladí botanici v akcii, jedná z mála vecí, ktorá nás rozhodne baví viac ako múzeá… teda aspoň mňa ;). Po malej prechádzke sme konečne našli vchod, hurá… :)
Botanická však vyzerala ako spustnutí sídliskový park, žeby ďalší fake v poradí? Hm, no nič, nejaké rastlinky a stromy sa tu nájdu, dokonca aj nejaký kaktus… akurát neviem, či to tam vyrástlo samo od seba alebo nie :). Ale čo tam potom :), hlavne že tam mali africký baobab! Kto čítal malého princa ten baobaby pozná. Táto návšteva teda nebola zbytočná a čo to nám opäť prezradila o tom ako to tu chodí a tiež že aj z mála sa treba tešiť… a baobab vôbec nie je malý…

Fish market
Po múzeu a botanickej záhrade trochu rozčarovaní, ale už nie prekvapení, sme sa vydali smer fish market. Nejaké sme už videli a cítili pred tým (napr. v Malajzii, Thajsku, Vietname, Kambodži, Číne…), takže na návšteve interiérov sme až tak netrvali. Rybí smrad nám už z diaľky podlamoval kolená :) a tak sme sa račej vybrali do blízkej reštiky na malý obed.

Alisha nám pomohla objednať, ryba s hranolkami pre všetkých a k tomu mango džús. Rybka vyzerala tak všelijako, ale nechutila zle. Mango džús nebol fresh ale v dvojdecovej krabičke :). Hm, pomaly si už zvykáme, že tu v Tanzánii človek v jedno dúfa a druhé dostane. Všetko sa tu zdá byť len akože, akoby trochu vymyslené, také aby sa nepovedalo. Postupne prichádzame na to, že nič tu nie je ako sa zdá… Hm Tanzánia je klam klamov alebo skôr hra klamov :).

Pred pustením sa do jedla haluzíme nad tým či si ísť umyť ruky alebo nie. Alisha naznačuje, že by sme si ruky umyť ísť mali, my to zas berieme však na čo… Nakoniec tieto rozpaky chápeme, keď nám Alisha vysvetlí, že sme v Afrike a tu sa nepoužívajú vidličky, ale papá sa rukami… Mzungu, mzungu… a tak sa zberáme k nádobe s vodou na dvore, kde si nad kýbľom oplachujeme čierne ufúľané ručiská… nie sú o moc čistejšie, ale čo už… :)

Katedrála svätého Jozefa
Katedrála alebo teda kostol postavený kúsok od pobrežia. Nezdal sa nám ničím výnimočný, ale tak čo, už keď je tu tak sme si ho chceli pozrieť. Zdalo sa, že je zamknutý, ale strážnik nám vysvetlil, že zo strany sú otvorené bočné dvere a tade môžme vojsť. A tak sme aj vošli…

Vo vnútri sedelo asi 20 ľudí, samé páriky a vpredu rozprával ujo farár. Všetci ho pozorne počúvali. Farár sa pri našom príchode len pousmial a niektorí z okolosediacich nás kývnutím hlavy a širokým úsmevom vítali… rozhodne im to všetkým bolo vtipné :). Asi tam nechodí veľa mzunguov :). Na omšu to však nevyzeralo a k tomu bolo poobedie… Obrátil som sa na Alishu a tá sa len smiala… nakoniec mi prezradila, že sme sa ocitli na nácviku svadobného obradu, na čo sme sa všetci začali smiať :). Aj ostatní sa usmievali, asi pochopili, že sme pochopili :). A tak sme sa račej v tichosti i keď vôbec nie nenápadne vytratili… ;)

Africké pravidlo
Prvé a jediné africké pravidlo znie: Do not follow the ruls!
Nie je to žiadna hlúposť ale múdrosť, ktorú všetci rešpektujú.

Napr. značka „Nevstupovať, súkromný majetok“. Ako sa zachovám? Ja by som zmenil trasu a pozemok obišiel. Ale značky sa slepo nemajú nasledovať, ale má sa nad nimi rozmýšľať. Alisha nám to vysvetlila, že síce akýsi nie múdry človek tu značku umiestnil, ale ľudia nie sú hlúpi a vedia, že súkromný majetok tu nikto nemá a tak vstup nemôže byť zakázaný a preto tade všetci môžme bez problémov prejsť.
Iný príklad je zo zákazom fajčiť. Zákaz síce je a Bombovi spôsoboval morálne problémy, no vždy sa našiel niekto kto mu vysvetlil, že to je len nápis, ktorý umiestnil nie veľmi múdry človek, ale v skutočnosti taký zákaz na danom mieste nie je a podal Bombovi popolník :).
Príkladom samým o sebe je semafor. Červená by mala znamenať stop a zelená ísť. Tu sa na cestách ide keď sa dá a stojí keď sa musí, opäť nejaký asi nie múdry človek umiestnil… :)

Tento krásny kultúrny a náučný deň sme zakončili v lokálnom podniku pri pivku s grilovaným kozím mäsom. Výborná mňamka, dali sme si dokonca priniesť druhú porciu… zjedli sme toho dve kilá! :) Odhliadnuc od toho, že čašník nám účtoval dvojnásobnú cenu za mäso a hlavný manažér nad tým len kývol plecom, nebolo to tu vôbec zlé… this is Africa! a tak sme museli rešpektovať, že sme tu biele tváre, nekonečný zdroj dolárov…

Poloostrov Kigamboni – alternatíva mesta
Posledný deň v Dar es Salaame sme sa rozhodli stráviť na pláži. Nechali sme si poradiť od našej sprievodkyni, ktorá nás zobrala ferrynou na priľahlý polostrov Kigamboni, kde sme sa nechali odviezť na neďalekú South beach.
Krásne miesto, krásna pláž, krásne more… akurát nám však neprialo počasie, bolo zamračené a fúkal silný vietor. No aj tak sa nám tam páčilo… dali sme si pár drinkov, prešli pláž, zastavili sme sa v jednom z rezortov s bazénom a barom a so zapadajúcim slnkom sme sa pobrali späť do mesta.
Toto miesto rozhodne stojí za návštevu, určite viac ako národné múzeum či botanická záhrada… ;)

Posledná večera
Uťahaní sme šli na poslednú večeru. Pozvali sme samozrejme aj Alishu, veď nás dva dni nezištne sprevádzala… Šli sme do Čínskej reštaurácie v centre mesta, kde nám uvarili vynikajúcu ostro-kyslú polievku. Jedna z najlepších aké som doteraz jedol. Hlavné chody boli rovnako úžasné a obrovské. Porcie boli tak veľké, že sme nezvládli zjesť ani tretinu z toho čo nám doniesli :). Ale dôležité je, že sme sa naozaj chutne najedli a zabavili…

Nakoniec sme sa s Alishou rozlúčili a šli si na hotel zbaliť ruksaky… zajtra nás čaká presun na sever krajiny do mesta Arusha…